V nedávnom podcaste intelligence^2 na konci odznela zaujímavá otázka: „Keby vo vede mali byť iba muži alebo iba ženy, ktorú alternatívu by ste si vybrali?“

Na otázku odpovedala Alice Roberts, ktorá tvrdila, že by bolo fér, aby vo vede boli iba ženy. Vyrovnala by sa tak minulosť, keď bolo ženám znemožňované pracovať v akademickej sfére. Brian Cox hovoril, že do vedy by malo ísť maximum schopných ľudí a príznakom toho by bol rovnaký pomer žien a mužov vo vede. Predpokladal, že medzi ženami a mužmi neexistuje rozdiel v kognitívnych schopnostiach. S týmto názorom nakoniec súhlasila aj Alica Roberts. Aj napriek tomu, že toto je politicky korektná odpoveď, nemyslím, že je pravdivá.

Niekedy sú veda a fakty politicky nekorektné. Odpoveď podľa mňa, aj keď nie veľmi pekná je, že mužov by vo vede malo byť viac ako žien, a ak by som si naozaj mal vybrať, či iba ženy alebo iba muži, tak by som argumentoval, že vo vede by mali byť iba muži. Hneď vysvetlím prečo.

Osobne si myslím, že rozdiel v IQ medzi mužmi a ženami je skôr spôsobený väčším dôrazom na matematiku v IQ testoch. Odborník v tom nie som a priznám, že som túto problematiku veľmi neštudoval. Prečo si teda myslím, že radšej mužov ako ženy?

Ide o Bellovu krivku rozloženia IQ a celkovo kognitívnych schopností, kde viac mužov je na extrémoch tejto krivky. Znamená to, že medzi ľuďmi, ktorí patria do dvoch percent najinteligentnejších, je viac mužov ako žien. Tak isto to znamená, že medzi dvoma percentami najmenej inteligentných ľudí je tiež viac mužov ako žien. Teda to vyzerá, že muži majú väčšiu variabilitu v IQ. Ak predpokladáme, že do akademického prostredia a vedy sa dostanú iba tí lepší a je tam filter, ktorí odfiltruje debilov, tak do vedy sa dostane viac mužov vo vrchných dvoch percentách. Pomer mužov ku ženám v tejto kategórii je podľa niektorých štúdií až 8:1.

No dobre, ale znamená väčšie IQ naozaj lepší vedec?

Možno nie. Vieme, že dobrí vedci majú väčšinou nadpriemerné IQ, ale to neznamená, že ľudia vo vrchných dvoch percentách sú lepší vedci. Možno by im prospel niekto z vrchných 48 percent. Myslím, že tu je to zatiaľ vec názoru, až kým nám dobré štúdie nepovedia viac.

Si šovinista?

Nemyslím, že som. Keby veda ukazovala, že najlepší vedci sú klokani, tak by som odpovedal, že vo vede by malo byť najviac klokanov. Nemyslím si však, že školstvo a výučba by sa mala špecializovať na to, aby klokanov na toto lepšie pripravila. V konečnom dôsledku nejde len o inteligenciu, ale aj o zápal pre vec a iné charakterové vlastnosti, ktoré v Bellovej krivke nevidíme. Podľa mojich osobných skúseností majú ženy v oboroch, kde je viac mužov väčšinou navrch minimálne v pracovitosti a zápale pre vec. Mohol by som špekulovať, prečo to tak je, ale to by bolo nad rámec tohto blogu.

[spoiler title=“Zdroje“ style=“fancy“]

  1. http://www.intelligencesquared.com/events/brian-cox-and-alice-roberts-on-the-unlikeliness-of-human-existence/

  2. http://pps.sagepub.com/content/1/4/316

  3. http://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S0160289606001115

  4. http://www.uphs.upenn.edu/news/News_Releases/2013/12/verma/

  5. http://en.wikipedia.org/wiki/Sex_differences_in_intelligence

[/spoiler]

Author: join3r

Jeden zo spoluzakladateľov Pseudocastu. Podieľa sa na správe stránky a technickom zabezpečení všetkého okolo Pseudocastu. V profesionálnom živote sa zaoberá cloud a bigdata produktmi, správou *nixových systémov a datacentier. Voľný čas trávi prevažne prácou pre Pseudocast, ale nájde si čas aj na gitaru, fitness, bicyklovanie, samoštúdium, stolný tenis a blog. Zaujíma sa o filozofiu vedy a morálky, deskriptívnu štatistiku a populárnu vedu. Čítajte viac od join3ra

One Reply to “Ženy vs muži vo vede”

  1. Podľa mňa je omnoho viac mužov, ktorí majú záujem o vedu, ale ak má tento záujem aj nejaká žena, dokáže byť rovnako dobrá vedkyňa ako muž.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.