Nedávno mi pán jOin3r (najprv trval na oslovení „Jeho Veličenstvo“ alebo „Jeho Jasnosť“, ale potom sme sa lepšie skamarátil a už stačí, že používam „pán“. Keď má zvlášť vzletnú náladu, v súkromí mu niekedy ani nemusím onikať) poslal linku na jeden blog (http://www.ac24.cz/zpravy-ze-sveta/1483). Musím sa priznať, že už som vďaka Pseudocastu narazil na onakvejšie debiliny, ale pre „alternatívnu“ „medicínu“ mám vo svojom srdci špeciálnu kategóriu (pracovne ju nazývam „You just went full retard. Never go full retard!“).

Takže čo sa dozvieme v tomto blogu?

Nuž, musím sa priznať, že som to zvlášť pozorne nečítal. Nie žeby som mal pozornosť akváriovej rybičky, ktorej ospalý chovateľ ráno miesto krmiva nasypal amfetamíny, ale nerobí mi dobre konfrontácia s ľudmi disponujúcimi nie zanedbateľným deficitom kognitívnej kapacity, ani expozícia produktom týchto duševných atlétov (preložené do krčmovej hantýrky : nerád sa vybavujem s blbcami a nerád počúvam blbosti). Neprajníci azda nadobudli dojem, že som práve nazval pani doktorku blbcom, ale nič nemôže byť vzdialenejšie pravde. Autorka (alebo autor, alebo autori, čert vie, kto to v skutočnosti napísal) a ľudia, ktorí písali k tomuto blogu komentáre, už dávno majú za sebou tie búrlivé vody zapáleného poblúznenia, keď každému vo svojom okolí vysvetľovali, ako to v skutočnosti všetko s chorobami je, aké sú farmakologické spoločnosti zlé a podobne, a dnes sa už ich loďka pokojne plaví na tichej a ľadovej vode šialenstva. Takýto pocit mám zo všetkých ľudí, ktorí mi tvrdia, že choroby vyrobili farmakospoločnosti (podľa jedného diskutujúceho je rakovina 100 rokov stará choroba a vznikla v labáku) a že ich treba liečiť buď okusovaním kôry zo stromov alebo napojením sa na nejakú vyššiu entitu skrz pokoru, lásku a neviem čo všetko.

Lékaři umí diagnostikovat a popsat obvyklý průběh nemoci, ale fakticky neumějí léčit. Umějí poskytnout dočasnou úlevu od příznaků, čímž často oddalují skutečnou léčbu. Když nic nebolí, nezabýváme se tím. Celý proces skutečné léčby začíná někdy nenápadně v okamžiku, kdy prohlédneme a odmítneme vúdú bílých plášťů a rozhodneme se jít vlastní cestou.

Aké dôkazy sú v blogu odprezentované?

Áno, hádate správne. Kopa anekdot o tom, ako lekári schválne neliečia pacientov, ba dokonca si želajú, aby už konečne zdochli (špeciálne onkológovia. Pre onkológov je podľa autorky blogu v pekle zvláštne oddelenie, kde budú zohrávať veľkú úlohu najmä hrable, gumená rukavica a majonéza). Pacient informovaný o správnej liečbe sa k týmto heroldom smrti obracia chrbtom, podstupuje alternatívnu liečbu, vylieči sa za desatinu (sic!) doby, ktorú sa daná choroba lieči konvenčnými metódami, násilím sa dožaduje nahliadnutia na röntgenovú snímku, z ktorej bez akéhokoľvek medicínskeho vzdelania s prehľadom usúdi, že naozaj je zdravý ako buk (v tomto prípade išlo o rakovinu pľúc). Zlo inkarnované do podoby lekára neveriaco krúti hlavou a prorokuje remisiu – tá však nechodí, pretože náš hrdinný pacient už pozná tajomstvo, vo svojej viere je silný a preto žije až do smrti.

Na tomto příběhu je nejstrašnější, že kdyby pacient nebyl dost asertivní a netrval na tom, že se sám podívá na snímky (zlepšení bylo jednoznačně rozpoznatelné i pro laika), mohl by svému lékaři uvěřit. Mohl by si říci, že alternativní terapie nefunguje, mohl by propadnout beznaději a zemřít. Jeho onkologovi zjevně vůbec nedochází, že ho svými slovy mohl doslova zabít!

Kam na to tí ľudia chodia?

Odkiaľ sa berie v národe tá potreba odvrhovať medicínu a ešte sa tým verejne chváliť že aha, ja lekárom vôbec neverím, mám v trúbke všetkých tých lekárov, výskumníkov a vedcov, vďaka ktorým nepoznáme obrnu, kiahne, tuberkulózu (aspoň v našich končinách teda)? No, nazdávam sa, že je to neschopnosť objektívne vyhodnotiť dostupné informácie a nepochopenie termínu „otvorená myseľ“. Tento termín bol kedysi veľmi lichotivý, ale v poslednom čase mu práve táto čvarga dala taký podtón, že „otvorená myseľ znamená, že uverím každej somarine. A keď jej náhodou neuverím, tak jej aspon priznám, že je to veľmi hodnotná somarina a kto jej verí, nie je somár“ (jedine že by si myslel niečo, čo je v príkrom kontraste s mojim presvedčením, napríklad nehoráznosť typu „vakcíny fungujú A ZÁROVEŇ v nich nie su nanolátky na ovládanie ľudí“). S týmto samozrejme musím ostro nesúhlasiť. Mať otvorenú myseľ znamená, že človek sa a priori nebráni žiadnemu názoru. Že keď počujem niečo nové, tak sa to snažím preskúmať zo všetkých strán a na základe nadobudnutých poznatkov sa rozhodnem, či sa tomu rozhodnem uveriť alebo nie.

Osiris má zavretú myseľ, lebo odmieta alternatívnu medicínu?

Dúfam, že nemá. Medicína ma celkom zaujíma a horlivo zbieram poznatky o liečebných metódach a liekoch. Mám čo-to načítané a napozerané aj o alternatívnej medicíne. Môj záver je, že mnohé alternatívne liečebné postupy majú efekt nerozlíšiteľný od placeba. Niektoré dokonca aj pomáhajú (viaceré rastliny obsahujú nejaké liečebné látky. Akupunktúra upokojuje (aj keď tiež nerozlíšiteľne od placeba) a podobne) ale potom sú aj také, ktoré vyslovene škodia, a to ako fest. Jeden príklad za všetky – v Ayurvede sa nejaké patologické stavy liečia olovom, ortuťou a arzénom. Predpokladám, že keď takto liečený pacient umrie, liečiteľ obviní chemtrails, ktoré nad pacientom rozprašujú lietadlá (chemtrails je taká teória, podľa ktorej tie stopy za lietadlom sú rôzne látky, ktorými nás poprašujú vlády. Slúžia na všetko možné, od vyvolania pasivity cez tvorbu rakoviny až po kontrolu mysle). Každému, čo má aspoň jednu bunku v mozgu zasvetenú skepticizmu, sa musia oči pretočiť ako bubny na výhernom automate.

Pár slov na záver

Ako z tohto blogu vyplynulo, nemám rád propagátorov alternatívnej medicíny. Pokiaľ to chce niekto praktikovať, prosím. Ja si myslím, že každý by mal mať právo do seba pchať aké látky (a nástroje) chce. Jediná výnimka je očkovanie, ktoré by mal podstúpiť každý, a kto nechce, nech sa odsťahuje do lesa, keďže pri očkovaní je kritické, aby bola zaočkovaná výrazná väčšina populácie. A potom keď tým chcú liečiť svoje deti, to mi až trhá srdce. Ale keď niekto začne tieto veci vybľakovať verejne, tak si pomyslím dve veci : po prvé, že ten človek je istotne finalista miestneho preboru v oligofrénii (schválne tu nenapíšem, čo to slovo znamená, dohľadajte si to samostatne za domácu úlohu) a po druhé, že keď k takejto informácii príde ďalší človek so handicapom na strane spracovávania prijatých informácií, tak sa možno stane „ďalším z nich“. Ako keď niekoho uhryzne zombie.

Majte sa a pamätajte – Never go full retard!

Osiris sa spolupodieľa na tvorbe Pseudocastu a prispieva do Pseudocast blogu. Väčšina postov na stránke sú jeho dielo (samozrejme okrem jOin3rových článkov). V súčasnosti pracuje v Brne ako databázový administrátor pre istú nadnárodnú korporáciu. Vo voľnom čase si rád pozrie online prednášky z rôznych prestížnych univerzít (cez rôzne projekty ako napríklad Coursera alebo VentureLab), lepí si modely lietadielok alebo športuje (najmä posilňovanie a kickbox). V minulosti zvykol tráviť nie zanedbateľný čas hraním počítačových hier, ale dnes už na to nemá toľko priestoru ako kedysi.

Čítajte viac od Osirisa

11 Replies to “Alternatívna medicína

  1. Suhlas 😉 Hlavne v dnesnej dobe treba mat otvorenu mysel, ked sme obklopeni kopou informacii/dezinformacii ,reklam, hlupakov:) atd… Najviac ma vytacaju ludia co ked precitaju takuto novinku typu „Niekto Vam ublizuje/chce Vam zle/len my vieme pravdu a prezdadime Vam ju“ tak tomu automaticky uveria a siria ju fanaticky dalej bez najmensej stipky skepticizmu. A kde su fakty ?!

  2. No. Môj názor je taký, že farmaceutický priemysel potrebuje veľké zisky. Nehovorím že „rakovina vznikla v labáku“ no aj tak na báze placebo funguje dostatočne velké množstvo liekov. Ja si nemyslím, že vlastníci farmaceutických spoločností majú záujmy vševyliečiť populáciu. Ja si myslím , že sú lieky, ktoré pomáhajú a shit, ako aj v prípade alternatívnej medicíny.

    1. zacal som pisat odpoved, ale nejak brutalne vela sa mi ziadalo povedat =) radsej to potom spisem formou blogu, stay tuned =)

  3. Spätné upozornenie: Skepticý blog : Farmakolobby
  4. ak si po napisani tohto blogu pocitil znizenu intenzitu vlastnych vibracii, tak sa ani necuduj!

    1. ani ti nebudem hovorit. hned, ako som stlacil „publish“ sa mi frekvencia atomov v tele znizila z 8hz na 7hz =( hned sa mi prestalo darit, dnes ma ocapalo auto, ked som siel z treningu…nemal som to pisat, nemal =(

  5. jedna faktická… (čiže podryp)
    „Ako z tohto blogu vyplynulo“ – blog je vždy len jeden. Blog Pseudocastu napríklad. Texty, ktoré sa na ňom uverejňujú, sú články (môžu byť pomenované aj žánrovo, napr. recenzie, eseje) prípadne po anglicky sú to posty – ale nie blogy 🙂
    (nepísala som to tu už raz? zase mám déja vu)

    1. To, že blog=článok sa už tak presunulo do hovorovej reči a článkov, že je už imo zbytočné proti tomu bojovať. Už to asi tak bude =D

      1. Joiner, buď tej lásky a nájdi mi, aká je toto fallacy 😉 Appeal to tradition alebo appeal to common practice?
        To, že to do hovorovej reči preniesli ľudia, ktorí sa nikdy neobťažovali rozlíšiť alebo aspoň pochopiť význam tých slov, ešte neznamená, že je to správne.
        A bojovať budem… keď sme pri zlozvykoch, ty keď hovoríš paprsky, ako povieš jednotné číslo? Paprsok?

      2. Dobre vieš, že by som slovo paprsok použil bez mihnutia okom =D
        Ja sa to snažím vidieť pragmaticky a kedže reč sa vyvíja a je dynamická, tak nemám problém s tým, že sa nejaké definície slov menia. Môžem byť korektný a povedať „priezorník“ namiesto „kukátko“, alebo dokonca použiť slovo „gauč“ na to, aby som sprostredkoval informáciu čo najefektívnejšie a najpresnejšie.
        Appeal to tradition môže byť aj to, že ty hovoríš, že slovo sa má používať tak a tak, lebo v minulosti sa tak používalo. Predstav si, že napíšem blog ako sa mi páči jeden obrázok – len pár slov. Neviem či to pomenovať článkom, zdieľaním, príspevkom je lepšie ako povedať, že je to blog.

        Jedno však musím uznať. Možno máš pravdu a ja sa strašne mýlim. Neviem prečo niekde nalieham na presnosti a tu nie. Možno nenalieham iba preto, lebo ku jazyku nemám vzťah. Neviem, budem nad tým ešte musieť pouvažovať.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.