Vitajte v prvej časti blogového seriálu Mýty okolo nás. Postupne sa tu budem pokúšať vyvrátiť bežné mýty ktoré nás obklopujú a bude to formou občasníka.
Takže prvá časť sa pozrie na mýtus, že sklo je tekuté. Teda, že pri izbovej teplote je to kvapalina s veľmi vysokou viskozitou.

Tradičným argumentom za je, že sklo na starých budovách je dole hrubšie ako hore. A k tomu došlo nasledujúcim spôsobom: Sklo je vysoko viskózna tekutina a tým pádom pomaličky počas desaťročí ako bolo zavesené zvislo stekalo dole, čím dole hrublo a hore sa stenčovalo.

Avšak štúdiou rôznych historických budov, kláštorov a nemocníc sa zistilo, že sklo je na niektorých hrubé hore a tenké dole.

Na svedomí to mal starý výrobný postup, ktorý zapríčinil tento defekt. Kde jeden koniec skla bol hrubší ako druhý. A záviselo len od uloženia či bude na vrchu alebo na spode okna. Sklo sa vyrábalo krútením – vznikol plochý kruh a následne sa osekal, avšak tento kruh bol v strede zvyčajne hrubší ako na krajoch. Podobne neskôr bolo sklo vyrábané liatím na chladiacu dosku, kde sa nechalo voľne roztiecť. To však bolo hrubšie na mieste, kde sa lialo – zvyčajne v strede.

Tieto defekty sa však modernou výrobou sklenených tabulí odstránili. A keď sa pozrieme na wikipédiu zistíme, že sklo je amorfná pevná látka.
Čo v preklade znamená, že netvorí pravidelné kryštály, ale ináč sa správa ako pevná látka.
Ďalším príkladom amorfných pevných látok je väčšina polymérov alebo napríklad vosk.

Rozdiel medzi amorfnou a pevnou látkou je, že pevné látky tvoria pravidelné kryštály, kdežto amorfné nie.

Príklad ako vyzerá amorfná atómová štruktúra:

By Silica.jpg: en:User:Jdrewitt (Silica.jpg) [Public domain or Public domain], via Wikimedia Commons

A napríklad takto vyzerá jeden druh atómovej štruktúry (hexagonálna kryštalická mriežka) tuhej kryštalickej látky:

By Wimmel (Own work) [Public domain], via Wikimedia Commons

Ešte jeden detail tento mýtus sme už rozoberali v Pseudocaste číslo 20. Keby ste si to chceli vypočuť tak tu je odkaz:

  • PSEUDOCAST #20 – OBČIANSKE ZDRUŽENIE RASION
  • Takže až Vám bude niekto vykladať, že sklo je tekuté, nasaďte poker face a vysvetlite mu, že je to tuhá amorfná látka. A keď sa chce pozrieť po nejakých super viskóznych kvapalinách, nech skúsi asfalt. Za nejakých pár rôčkov mu z neho môže pri izbovej teplote odkvapnúť, kdežto pri skle by čakal márne 🙂

    Zdroje :

    Author: martir

    Prvýkrát sa objavil na skúšku v 13. časti a definitívne začal okupovať zvukové vlny Pseudocastu v 27. časti. V súčasnosti pracuje ako administrátor/analytik, sem tam zabŕdne do dizajnu systémov a do nejakého scriptingu. Zaujíma sa o astronómiu (najmä o objavovanie vesmíru a rôzne vesmírne programy), vedu a finančníctvo. Taktiež sa teší pokrokom v robotike. Dokonca chcel prispieť svojou troškou, ale zostalo to len pri absolvovaní online kurzov umelej inteligencie a machine learningu na Stanforde. Čítajte viac od Martira

    9 Replies to “Mýty okolo nás #1: Je sklo tekuté?

    1. Chlape sklo je tekute . Je to poznat na mliekarenskych rurach, ak su v sklade polozene na dvoch opornych bodoch , tak vstrede sa zacnu prehynat , trva to ale roky . Odborne sa tomu nadava , prechladena kvapalina . A tie okenne tabule ako dokaz ze sklo je tekute ? To je cista blbost . Skor by malo dojst ku zdeformovaniu sklenej tabule a nie preteceniu jednej strany na druhu …

      1. taku mliekarensku ruru sklenenu som nevidel, ale zalezi urcite na vahe a dlzke, aj ocelova rura sa ohne pod svojou vahou ak je dost dlha, aj ked to ma co docinenia s pruznostou, a casom dochadza tak prejde z elastickej deformacie do plastickej, ale take sklo urcite je sice menej pruzne no napada ma cu to nebude to iste, len to dlhsie trva..ak teda to ma tu vahu a dlzku k tomu potrebnu..

        1. Nie nie , mylis sa sklo sa neda ohnut ako ocelova rura . Sklo proste tecie aj ked je to tazko pochopitelne , ale je to tak .

      2. Chlape sklo nie je tekute si otom cosi nastuduj a zistis, ze tvoj „gut feeling“ je nespravny:) Akeho je skupenstva som popisal aj v blogu asi si to necital poriadne 😉 Ale mne verit nemusis staci si pozriet zdroje popripade vedecke studie kde jasne klasifikuju sklo ako solid = pevnu latku.

        1. Mas sklarsku skolu ? Lebo ja hej a nieco o tom viem . Nepotrebujem preto hladat na nete … Nadava sa tomu ze „prechladena kvapalina“

        2. Môžeš nám na to dať nejaký zdroj?
          Pretože ja viem nájsť zdroje iba o tom, že je to ako popisoval Martir.
          Dokonca ak dám na google hľadať „prechladena kvapalina sklo“ tak jediné relevantné misto na internete je práve tento tvoj komentár.
          Vyzerá to, že si jediný ktorý si myslí, že sklo je prechladená kvapalina.

        3. Nemam sklarsku skolu. A myslim, ze je to uplne irelevantne. Skepticizmus je sposob myslenia ked svoje tvrdenia sa snazi clovek aj dokazat 🙂 Tak ja som sa na tu superpodchladenu kvapalinu pozrel a sklo je aj napriek tomu amorfna pevna latka stale. Napriklad sa da coto otom precitat aj tu: http://math.ucr.edu/home/baez/physics/General/Glass/glass.html
          alebo aj tu : https://www.nature.com/nature/journal/v410/n6825/full/410259a0.html
          Ak mas neaky dokaz, ze neroztavene sklo tecie tak sem snim. Akceptovatelny material je vedecka studia, nie jedna babka rozpravala alebo pan ucitel. Lebo ucitelia ti sa zvyknu tvarit ze vedia o teme vsetko ale nie vzdy je to pravda 🙂

    2. Ahoj, netvrdia a z casti tvrdia. Pozrel som si tu studiu je to komplikovanejsie. Navrhuju novu definiciu pre sklo:

      “Glass is a nonequilibrium, non-crystalline state of matter that appears solid on a short time scale but continuously relaxes towards the liquid state.”

      A new definition of glass is proposed as a unique nonequilibrium state of matter.

      The ultimate fate of a glass is to crystallize, i.e., to solidify.

      a zaroven v studii:
      https://www.sciencedirect.com/science/article/abs/pii/S0022309317302685?via%3Dihub

      citacia: „The glassystate is therefore truly unique and can be classified as its own (none-quilibrium) state of matter. Our definition can also be applied to other“non-standard”types of glasses such as vitrifying liquid crystals, whichare partially crystalline but have a vitreous matrix that exhibits a glasstransition[39–40]. In the end, though, the existence of any glass istransient, since it will relax toward the supercooled liquid state andultimately crystallize (solidify).“.

      A ako som hladal tak zatial nevyzera, zeby to malo neaky dostatocny tah aby sa zmenil pohlad ako bude sklo definovane.

      Ale ako vieme, veda sa stale opravuje takze casom nato mozno dojde. Musim si dat poznamku, ze tento blog aktualizujem, az sa to tak stane. Mimochodom tato studia vysla v 2017 co moze byt aj jeden z dovodov, ze sa to este nezmenilo. Ako vieme niektore veci sa hybu pomaly: musia presvedcit dostatok „peerov“ kolegov. Teda ak maju za sebou dostatocne robusne argumenty tak pomaly dojde k posunu a definicia sa zmeni ak nie tak sa nic nestane. Co my ako laici povedavat nevieme. Uvidime casom.

      Dakujem, za poukazanie na tuto studiu.
      Rado

    Napísať odpoveď pre Anonym Zrušiť odpoveď

    Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

    Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.