to nikto nepovedal. radiove vlny su studovane desiatky rokov a podla ich vysledkov ani podla nam znamej fyziky nic nenaznacuje tomu, ze je wifi skodlive. preto je panika nemiestna.

ako dlho by si si zelal, aby boli skumane, aby to bolo v poriadku? co sa musi stat, aby si spokojne prehlasil, ze wifi nie je skodlive? povedat ze „nie je preskumane este dost“ mozes hovorit donekonecna. je tam nejaka hranica, ked mozme povedat, ze dana vec je preskumana dostatocne na to, aby sme vedeli vyvodit nejaky zaver a wifi uz tuto hranicu podla mna prekrocilo.

Len na zaklade fyziky predsa nemozes povedat nic o dopade fyzikalneho javu na ludske telo. Toto je argumentacny nonsense. Minimalne potrebujes nejake predpoklady o tom ako ludske telo funguje. A pravda je taka, ze o tom ako ludske telo funguje hoc aj pri slabom ziareni nevieme vela pokial sa jedna o dlhodobe ucinky.

Hlavne si uvedom, ze taketo studie je mozne urobit a, ze ak by existovali, a ukazali, ze dlhodobe posobenie ma zanedbatelne ucinky, tak by sud rodicia urcite prehrali. Sud potrebuje byt dostatocne presvedceny, ale na to predsa nie je potrebne 100% vyvratit nejaku potencionalnu eventualitu.

Zakial tie studie nie su, je mudrejsie pockat – HLAVNE VZHLADOM NA TO CO JE V HRE. Tu si treba uvedomit kontext – jedna sa o detske zdravie; deti nemaju moznost slobodneho vyberu kedze v skole byt musia (na rozdiel od pouzivania mobilneho telefonu); a nepritomnost wifi sa da nahradit kablom.

Viacero krajin upravilo na zaklade tejto logiky svoju legislativu ohladne tohto, nielen Francuzsko ale aj Nemecko, Izrael, a ine krajiny. V spolocenskych zalezitostiach je treba zvazovat kopu veci a dat na vahu o proti sebe mnoho kontextualnych elementov. Alah nas chran aby o spolocenskych veciach rozhodovali ITckari so svojim programatorskych mechanickym myslenim typu A posobi na B a sposobi C.

Ak sa škola rozhodla ako sa rozhodla preto, že by prehrala súd, tak ju za jej hlúpe rozhodnutie budem kritizovať. Ak si myslíš, že súd má rozhodnúť o bezpečnosti a nie veda, tak sa jednoducho nezhodneme. Je síce pravda, že nemáme epidemiologické štúdie ktoré trvajú mnoho desaťročí o bezpečnosti WIFI ale to neznamená, že o bezpečnosti nemôžeme nič povedať na základe fyziky a našich znalostí elektromagnetického žiarenia.
Podľa mňa je problematika tak jednoduchá ako ukazuje autor tohto blogu a tebe sa zdá komplexita vysoká iba preto, že si si pred tým nepozrel bezpečnosť / nebezpečnosť WIFI.
Z môjho čítania mi pripadá, ako keby si argumentoval, že súdy by mali rozhodnúť či sú lentilky škodlivé alebo nie a aké riziko lentiliek sme schopný tolerovať.

holt autore je potom neakceptovatelne jednoduchy clovek, ale aj na takych slnko svieti (a maju volebne pravo), takze deal with it 😛

Nie. Ja len kritizujem clanok, ze zjednodusuje komplexitu danej problematiky na neakceptovatelnu mieru.

Teda hovoríš, že by tam nemala byť WIFI?

V kratkosti, na posudenie ci by malo alebo nemalo byt wifi na zakladnych skolach nie je vobec take jednoduche dat jendoznacnu odpoved.

dakujem za podnenty komentar.

V krátkosti si za to, aby sa WIFI nepoužívalo.

1) Hovoril si o vedeckom konsenze, tvoj link vedecky konsenzus nespomina. Rychly search terminu „scientific consensus“ vrati presne 0 odpovedi. Takyto zaver sa neda ani z textu vyvodit. Vyskumov zameranych na DLHODOBE EFEKTY je zalostne malo. Vyskumov zameranych na dlhodobe efekty na zdravie deti takmer niet. Ta wiki ktoru si linkol hovori okrem ineho aj toto „In 2011, International Agency for Research on Cancer (IARC), an agency of the World Health Organization, classified wireless radiation as Group 2B – possibly carcinogenic. That means that there „could be some risk“ of carcinogenicity, so additional research into the long-term, heavy use of wireless devices needs to be conducted“

2) Otaza ci nieco ma byt zavedene alebo nema byt zavedene je konceptualne odlisna od otazky ci je vedecky preukazana zavadnost. Zo zapornej odpoved k druhej otazke logicky nevypliva kladna odpoved k prvej! Po prve, zavadnost nemusi byt preukazana prvotnymi studiami, moze sa ukazat az po rokoch studiami dlhodobymi. Po druhe, pre prvu otazku nie su relevantne len LEN vedecke fakty, ale aj vaha hodnot, ktore su v hre – to plati o to viac ked su v hre zakladne ludske prava.

3) Ale ved sud by samozrejme mal prihliadnut aj na stav vedeckych poznatkov. Okrem ineho som pisal v predoslom prispevku. Dolezite pre sud su metodologicke limity danych studii. Okrem ineho, sud musi zvazit riziko, ze sucasne vedecke poznanie moze byt o par rokov prekonane novymi studiami. Taktiez musi zobrat do uvahy ake hodnoty su v hre (v nasom pripade zdravie verzus komfortny pristup do internetu).

Vzhladom na sucasny stav metodologickych limitov existujucich studii (absencia long-term studii, absencia studii o efektoch na detsky organizmus), Francuzsky sud podla mna rozhodol spravne. O tom, ze by deti mali byt deti vystavene dosial nedostatocne preskumanym efektom WIFI nie je presvedcena ani Rada Europy. http://www.assembly.coe.int/Mainf.asp?link=/Documents/AdoptedText/ta11/ERES1815.htm

Co je ale asi najzavaznejsia slabina tvojho blogu, je ze absolutne vobec ani nenaznacujes, ze kazda vedecka metodologia ma limity. Od skeptickeho blogu by som cakal, ze nejake studie spomenies a vyjadris sa aj k ich limitom. Namiesto toho sa implicitne klanias k altaru vedeckej neomylnosti, v podobnom duchu ako nabozenski fanatici alebo zastanci konspiracnych teorii, ktorych tak rad kritizujes.

To nie je odpoveď, to je len vtip.
Ale so mnou je asi zbytočné o tom debatovať, lebo keby som neveril tomu čo som hore napísal, tak už dávno prestanem s pseudocastom 🙂

1) autor sa namahal podlozit tvrdenie linkom, ale komentujuci sa zjavne nenamahal pozriet posledny odstavec tajnostkarsky nazvany „Zdroje“, takze to asi nebolo hned jasne. pre prehladnost ti to tu pastnem : http://en.wikipedia.org/wiki/Wireless_electronic_devices_and_health#Wireless_LAN

2) o vedeckych faktoch nemoze rozhodovat sud. respektive rozhodnut moze, ale to o pravde nehovori nic a preto sa tym autor nezaoberal. co sa tyka skodlivosti wifi, tak ovela vacsiu vahu prikladam vysledkom studii ako rozhodnutiu sudu vo francuzsku.

3) diery v slaninovej argumentacii. podla slaninu je rozhodnutie sudu vo veciach mediciny smerodatnejsie, ako konsenzus vedeckej obce a lekarov, ale vobec sa nenamaha vysvetlit, preco.

edit : aha, uz viem, preco si nenasiel ziadne zdroje. ze to je preto, lebo ine zdroje ako sudne rozhodnutia neakceptujes, lebo su podradne? =)

Podla Osirisa, skola by mala „ako vzdelávacia inštitúcia, striktne držať vedeckých poznatkov“. Kedze, podla Osirisa, „kosenzus je taký, že WiFi neškodí“, skola by zakazovat wifi technologiu nemala.

Odlhliadnuc od toho, ze svoje tvrdenie o „konsenze“ sa Osiris ani nenamahal podlozit jedinym linkom, autor blogu uplne prehliadol najzavaznejsie otazky problemu: Na kom lezi dokazove beremeno, do akej miery musi byt naplnene, a ake musia byt kosenkvencie ak sa tak nestane?

Dokazove bremeno lezi z pravneho hladiska jednoznacne na statnej institucii, nie na rodicoch. Obavy z relativne novej technologie, ktora potencialne moze ohrozit zdravie deti, musia byt vyvratene skolou v pripadnom sudnom spore do dostatocnej miery skolou, ktora trva na jej zavedeni. Dovod preco musi byt dokazove bremeno nastavene v neprospech skoly vychadza z porovnania vahy hodnot, ktore su v hre. Na jednej strane je v hre zdravie deti, co je zakladne ludske pravo obsiahnute ci uz v ustave statu alebo v medzinarodnych ludskopravnych dokumentoch. Na strane druhej su vyhody z bezdratoveho pripojenia, ktore ale moze byt jednoducho nahradene kablovym spojenim. Alternativa je menej komfortnejsia a moze pristup k internetu znacne obmedzit. Pristup k internetu ale nie je ludskym pravom, a nie je chranene ani ustavou.

Otazka do akej miery musi skola preukazat, ze WIFI neskodi je o cosi zlozitejsia. V zasade plati, ze stat musi z hladiska medzinarodnych zavazkov, „zarucit“ (ensure) dodrziavanie ludskych prav. Dokazovy prah (evidence threshold) preto musi lezat dostatocne vysoko. Sud by nemal mat v tak zavaznej otazke co i len najmensiu pochybnost. Zasadna otazka je, do akej miery vedecka metodologia pouzita v jednotlivych konkretnych studiach (ako aj vo vsetkych dostupnych studiach branych ako celok) zodpoveda vysokemu standardu istoty vyzadovaneho sudom, ktory rozhoduje v ludskopravnej veci. Otazka existencie vedeckeho konsenzu je sama o sebe irelevantna. Dolezite pre sud su metodologicke limity danych studii. Okrem ineho, sud musi zvazit aj risk, ze sucasne vedecke poznanie moze byt o par rokov prekonane novymi studiami. Taktiez musi zobrat do uvahy ake hodnoty su v hre (v nasom pripade zdravie verzus komfortny pristup do internetu).

Sudy viacerych krajin presne tuto otazku uz riesili. Ja si konkretne spominam na pripad vo Francuzku, kde skola sud dokazat nepresvedcila.

Tak sa pozri na nas slovensky parlament a mas odpoved 😀

Ak by vždy múdrejší ustúpili, tak by všetkému vládli hlupáci. Proti hlúposti by sa malo imo bojovať.

mas pravdu, aj podla mna to tak bolo – ale to neznamena, ze je to spravne =)