Hate blog

Dnes v práci máme skvelé prostredie. Pracujem na prízemí, je pekné počasie, všetky okná pootvárané…a tu zrazu začali kolegovia z Internal IT čistiť počítače kompresorom rovno pod našimi oknami. Hučí to ako divá sviňa, do obeda je ešte ďaleko tak som si povedal, že napíšem hate blog. Súhrnne sa povenujem veciam, ktoré ma viac alebo menej iritujú a bez ktorých by bol môj krvný tlak podstatne šťastnejší.

Hluk na pracovisku

Keď som už tým začal, tak to aj dokončím. Neznášam hluk v robote! A že som si ho užil teda dosť. Keďže pracujem vo firme, ktorá v začala pôsobiť v Košiciach len tesne predtým, ako som do nej nastúpil, v podstate každú budovu, do ktorej ma umiestnili, dlhšie alebo kratšie prerábali. Je to skvelý pocit, keď som informatik a pre každého, s kým som telefonoval, som budil dojem, že akurát staviam dom. Alebo keď treba ísť na dôležitý konferenčný hovor a zakaždým, keď zapnem mikrofón, ma niekto okríkne, aby som vypol tú príklepovku. Proste báječné.
A potom rádio. Bol som asi jediný debil v teame, ktorý neprispel na erárne rádio, ale nemôžem si pomôcť, nežnášam to. A to nehovorím len preto, že nežnášam tú hudbu (aj keď je to pravda), ale preto, že playlist aj v tých lepších dňoch pozostával z asi 12 pesničiek. Ešte kým bolo naladené rádio, kde semtam aj moderátori niečo povedali, alebo dávali nejaké správy, bolo to celkom ok, lebo tú pesničku, ktorá mi najviac žrala nervy som počul napríklad len osemkrát za deň, ale potom, keď tam naladili tú stanicu „Teplé tóny“, som to už neuniesol a musel som celý deň sedieť so slúchatkami na ušiach, čo mi teda nijak zvlášť radosť tiež nerobilo. Sekundárny benefit bol, že som nepočul istého kolegu. Potom ma našťastie prehodili do iného teamu, kde nemajú rádio, takže už som spokojný.

Cestujúci v MHD – taxonómia

Som snehová vločka : Tento druh cestujúceho je spravidla objemnejšia ľudská samica, postávajúca neďaleko dvier vozidla. Vyznačuje sa tým, že na zastávke, miesto toho, aby vystúpila a pustila ostatných cestujúcich von, radšej stiahne ramená a domnieva sa, že sa okolo nej nejako dá prejsť. Ako som už povedal skôr, tento druh je väčšinou ľahšie preskočiť ako obísť a vzhľadom na to, že vo vozidlách MHD sú dosť nízke stropy, situácia rezultuje v niečo, čo sa v IT terminológii nazýva „bottleneck“, teda hrdlo fľaše.
Čerstvo vyorané vráta a teľa : Spravidla tvorený dôchodcami je tento druh najčastejšie k videniu pri pokuse vystúpiť z vozidla. Dvere sa otvoria, vy sa snažíte vykročiť von, pretože na chrbát vám tlačí polka autobusu, pretože ste v čele bottlenecku vytvoreného Snehovou vločkou a tu zrazu – pred dverami halda dôchodcov hemžiaca sa barlami, vychádzkovými paličkami a vozíkmi s nákupnými taškami, poniektorí už majú nohy na schodoch. Obeť sa nachádza v patovej situácii – dozadu sa ísť nedá, zastať sa nedá a postup dopredu je spoločensky neakceptovateľný vzhľadom na to, že do dôchodcov sa proste nestrká (a hrozí imanentné nebezpečenstvo klobás na chrbte od francúzskej barly).
Flash (ten superhrdina od DC Comics) : Autobus sa sotva pohýna zo zastávky, ďalšia príde o 3 minúty, ale Flash sa už trepe ku dverám. Z mojich pozorovaní vyplýva, že tento druh je tvorený najmä ženami stredného veku a dôchodcami (oboch pohlaví). Tradičná slovná zásoba pozostáva z viacerých jednoslovných rozkazov (napríklad : Uhni!), nadávok (A neuhne, sopliak jeden!) a šomrania (Tí mladí sú dnes hrozní!). To, že väčšinou buď nie je kde uhnúť alebo by pustenie sa držadla skončilo srandovným krepčením a následným pádom ich nezaujíma.
Aštar Šeran : Relatívne ojedinelý typ, ale keď nastúpi, je nemožné si ho nevšimnúť. Tohto jedinca obklopuje prenikavá pachová aura, ktorá v lepšom prípade deaktivuje vaše čuchové bunky a v horšom aktivuje dávivý reflex. Posledný Aštar Šeran, ktorého som stretol, bol síce dôchodca, ale najhojnejšie zastúpenie má tento druh medzi tmavomodrými spoluobčanmi prichádzajúcich z pastvín zvaných Lunik IX. Na tento typ je ľahké naraziť aj v osobákoch. Nie je vylúčené hlučné správanie alebo podozrivo časté prikladanie igelitového sáčku k ústam.

Chcel som sa rozčúliť ešte nad niečím, ale už som na to zabudol, isto kvôli tomu sprostému kompresoru. Ale keď som to takto pekne zo seba dostal, som pokojnejší a hlavne už je skoro čas obeda, takže fajn. V komentároch mi môžte dať vedieť, aký typ cestujúcich vás najviac irituje v MHD (vlakoch, lietadlách, plťkách…).

Majte sa!

9 thoughts on “Hate blog”

  1. co sa tyka tej MHD, je typov rozhodne viac;

    DJ – so rozne velkymi sluchatkami zasobuje hudbou cely autobus. Pokial su to relativne prijatelne tony Slipknot, Papa Roach, Prodigy, ktore trasu bubienkami jednej mladej slecne z Furce, ktora cestuje kazde rano 7:24 je to v pohode 🙂 Ale pokial sa z nich ozyva nejaky tvrdy rap s rozpoznatelnou slovenskou artikulaciou, DJ sa v momente aplikovatelnych efektov na okolie vyrovna Astarovi.

    Sova – Po vstupe do autobusu sa dokladne rozhliadne na obe strany plynulym tocivym pohybom hlavy v rozpati 180 stupnov, a nasledne sa vyberie opacnym smerom nez pozera, bez ohladu na kvantum ludi nastupujucich presne v tom okamihu do autobusu. Prejavuje sa u oboch pohlavi v kazdom veku, a miera otravnosti stupa priamo umerne s vystrednostou oblecenia.

    Solny stlp – Na rozdiel od Snehovej vlocky ide zrejme o hlbaveho introverta, ktory si najde svoje presne miesto v autobuse na zaklade koordinatov z Google map, alebo podla FENG-SHUI a tvrdohlavo sa ho drzi bez ohladu na fluktuaciu pohyblivej masy ludi. Velmi rad zdrzuje Flashov, co moze vyustit vo verbalny konflikt, v ktorom su povolene vulgarizmy a tajna zbran; zvrastene obocie, pripadne pohyb hlavou na styl SOVY.

    … a este by sa urcite nieco naslo 🙂

    1. vyborne rozsirenie, kalap dolu =) urcite je typov viac, ale to by bol tl;dr blog =) schvalne som napriklad vynechal dochodcov, ktory si chcu sadnut tam, kde sedis ty (aj ked je zvysok busu prazdny)…ale to je aj preto, ze vacsinou si nesadam (prave kvoli tymto konfrontaciam)

  2. Pridám ďalšie 2 typy ľudí.

    Teľa – Stoja vonku pred autobusom hneď pri dverách a sú veľmi prekvapený, že niekto z toho autobusu chce na zastávke aj vystúpiť. Pomáha buď spraviť ramená a preraziť si cestu, alebo sa pred niekoho postaviť a vytrvalo mu vážne hľadieť do očí až kým neuzná svoju podradenosť a neuhne z cesty. Toto je pre daného človeka veľká obeta, kedže sa tak automaticky vzdáva svojho sna vstúpiť do autobusu ako prvý.

    Slepá kráska – Jedná sa o spravidla ľudí ženského pohlavia, ktoré vytrvalo odmietajú pozrieť sa mojím smerom aj napriek môjmu vytrvalému pohľadu a pripravenému úsmevu. Tieto samičky sa ma svojím nepretržitým pozeraním z okna snažia zbaliť a ukazujú mi tak svoju náklonnosť až oddanosť.

    Veľmi pekný je aj efekt odporujúci entropii, kde sú ľudia napchatý pri dverách a ďalší ľudia už nemôžu nastúpiť, Pri tom v strede autobusu je miesto a ľudia stoja od seba v 2-3 metrových medzerách aby si náhodou niekto o nich nepomyslel, že sa na niekoho tlačia.

  3. zaujimave je este ked je plno a niekto sedi na sedadle do ulicky pricom okno je volne ze sak sadni si ked prelezes a ani centimeter sa nepohne, nohy random porozkladane.
    druhy pripad je ked ta prisadne typos styl american ze sam sa do dvojsedacky ledva vojde

  4. Lubim aj :
    1. neobyvatelne zadne sedadla, kedze tie su teritoriom tmavomodrych a debilny zvyk niektorych mojich znamych volat ma prave tam podla detskeho zvyku povedat – podme dozadu
    2. dochodcov, ktori napriek tomu ze su si vedomi svojho problemu s inkontinenciou, tvrdohlavo odmietaju nosit prislusne pomocky pretoze to rani ich hrdost, no ich pychy sa nedotkne mokrucke vonave prekvapenie ktore po sebe na sedadle zanechaju pre dalsich cestujucich.
    3. tie pestrofarebne stare tety, ktorych ruzove pazure a fialove vlasy predci uz len odporny zapach velkonocnej vonavky v ktorej sa vysprchovali
    4. ten panko ktory cele dni papa tlacenku s cibulou a deodorant je podla neho vymysel kapitalistickych svin
    5. tie starucke tetusky ktore si nastupia do prazdnej elektricky a zacnu stepovat okolo vas, ze ich mate pustit lebo to je ich oblubene miesto a „fajne tam na nich luftuje“ pripadne uplne zdravi dochodcovia s invalidnym preukazom ktori nemaju iny zmysel zivota ako vas vyhadzovat z miesta pre takychto ludi vyhradenych.
    6. zalubencov, obycajne v teenagerskom veku alebo naopak v tesne preddochodkovom veku, ktorych vasen nepozna sukromie a ich jazyky a genitalie su pre nich stycna plocha bez ohladu na miesto a cas

    1. ja to tiez nechapem, preco vsetkych taha dozadu. vsak to nie je cesta na skolsky vylet v 2. rocniku na strednej, ze treba stiahnut ploskacku tak, zeby ucka nevidela…

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.