Alkohol s telom robí asi miliardu rôznych vecí – je nám veselo, sme uvoľnenejší, ukecanejší, zvyšuje sa šanca napadnutia rozzúreným chodníkom cestou domov z pohostinstva a celkovo nám je dobre. A potom na druhý deň nám je zase zle, takže sa to elegantne vyrovnáva – či už od žalúdka, alebo bolesť hlavy alebo sme si pozreli odoslané správy prípadne volané čísla.

Aj keď alkohol ako taký je veľmi výživná téma a vďačíme mu za nejednu veselú príhodu (predsa len sa viac humorných zážitkov začína na „Minule sme s Paľkom zašli na jedno a…“ než na „Neuveríte mi, ale včera som si dal pohár mlieka a potom…“), vedecký tím z Yale University naznačuje, že mu tí smädnejší z nás môžu poďakovať aj za viac.

Čo papá mozog?

Náš mozog zvyčajne papá cukry (glukózu), ale vieme ho donútiť jesť aj niektoré iné vecičky. Napríklad dodržiavaním diét s extrémne nízkym obsahom sacharidov (ketogénna diéta, Atkinsonova diéta) sa nám telo „prepne“ do stavu, ktorý sa volá ketóza. V ketóze telo rozkladá tukové bunky na ketóny a tie potom ďalej posúva, kde ich treba. Ketóny vie využiť aj mozog ako zdroj energie (pokiaľ viem, tak jedine červené krvinky musia papať glukózu, respektíve nevedia papať nič iné). No a podľa všetkého vie mozog žrať aj acetáty.

Jazykové okienko

Len v krátkosti – farmakokinetika látky X popisuje, čo naše telo spraví látke X. Naopak farmakodynamika látky X hovorí o tom, čo látka X spraví organizmu.

Farmakokinetika alkoholu

Nebojte sa nadpisu (veľmi) – znamená to len vysvetlenie toho, čo sa stane alkoholu v ľudskom tele. Nebudem to teraz rozpisovať detailne, spomeniem len tú časť, ktorá je pre nás podstatná. Na svojej púti našim organizmom sa alkohol medziiným rozkladá v pečeni a jeden z produktov tohto rozkladu je práve acetát. Potom to preberie krvný obeh a acetát rozdistribuuje do celého tela – a teda aj do mozgu.

Farmakodynamika acetátu

V našom prípade stačí povedať, že to vyzerá tak, že ak je v krvi dlhodobo zvýšená hladina acetátu, mozog sa vie adaptovať a používať ho ako dodatočný zdroj energie.

O čom hovorí štúdia?

Naši vedci si prizvali na testovanie zopár ľahkých konzumentov alkoholu a zopár ťažkých, aj keď s prihliadnutím na slovenské obyčaje a miestny kolorit je toto delenie dosť…zavádzajúce. Povážte sami – ľahký konzument alkoholu v tejto štúdii je niekto, kto si da naozaj veľmi zriedkavo jeden pohár alkoholického nápoja (niečo ako jOin3r, teda že si dá jedno pivo za rok) a naproti tomu ťažký konzument alkoholu si dáva v slopací deň 7-9 pohárov zdúvavého moku (v niektorej spoločnosti sa toto nazýva rozcvička a hostiteľ práve začína vyberať horčičáky). Všetci účastníci boli v čase testovania triezvi (opilci mali posledný drink viac ako 2 dni pred testovaním, z abstinentov jeden mal drink 7 dní pred testovaním a ostatní abstinenti viac ako 20 dní).
Testovacím subjektom šľahli nejaký ten acetát, na ktorom bola priklincovaná molekula, ktorá im dovolila tento acetát sledovať v MRI (magentická rezonancia) – respektíve videli, keď mozog zožral acetát. No a ukázalo sa, že skupina opilcov acetát do mozgu dopravila oveľa rýchlejšie, ako abstinenti a nadôvažok ho ešte spotrebovávali dvakrát rýchlejšie.

Čo by to mohlo znamenať

Po prvé to znamená, že mozog vie papať acetát. Po druhé sa natíska otázka, či by suplementácia acetátom nepomáhala pri odvykacej kúre od alkoholu. Môže byť, že mozog si na acetát pri pravidelnom pití natoľko zvykne, že aj to prispieva k intenzite závislosti. Ale tento objav určite neznamená, že teraz si máme všetci kúpiť fľašku pálenky a ísť vykrmovať mozog, ani že máme piť ocot, keď chceme prestať piť (aj v octe je acetát, ale aby sme ho do seba narvali toľko, ako pri pití alkoholu, to by sme ho museli vypiť povážlivé mnozstvo).

Slovo záverom

Dúfam, že si to teraz nikto nevyloží ako zámienku na chlemtanie alkoholu (chlemtať alkohol je to isté, ako piť alkohol, ale sa ho pri tom omnoho viac rozleje), pretože aj keď má alkohol aj nejaké nesporné pozitívne účinky, je to návyková látka a riziká spojené s jej užívaním ďaleko prevažujú klady. V každom prípade som ale zvedavý, či z toho niečo bude – či už možná úľava pri abstinenčných príznakoch alebo snáď nové suplementy slúžiace na podporu kognitívnych schopností.

Zdroj : http://www.jci.org/articles/view/65153

Osiris sa spolupodieľa na tvorbe Pseudocastu a prispieva do Pseudocast blogu. Väčšina postov na stránke sú jeho dielo (samozrejme okrem jOin3rových článkov). V súčasnosti pracuje v Brne ako databázový administrátor pre istú nadnárodnú korporáciu. Vo voľnom čase si rád pozrie online prednášky z rôznych prestížnych univerzít (cez rôzne projekty ako napríklad Coursera alebo VentureLab), lepí si modely lietadielok alebo športuje (najmä posilňovanie a kickbox). V minulosti zvykol tráviť nie zanedbateľný čas hraním počítačových hier, ale dnes už na to nemá toľko priestoru ako kedysi.

Čítajte viac od Osirisa

Author: osirisko

Osiris sa spolupodieľa na tvorbe Pseudocastu a prispieva do Pseudocast blogu. Väčšina postov na stránke sú jeho dielo (samozrejme okrem jOin3rových článkov). V súčasnosti pracuje v Brne ako databázový administrátor pre istú nadnárodnú korporáciu. Vo voľnom čase si rád pozrie online prednášky z rôznych prestížnych univerzít (cez rôzne projekty ako napríklad Coursera alebo VentureLab), lepí si modely lietadielok alebo športuje (najmä posilňovanie a kickbox). V minulosti zvykol tráviť nie zanedbateľný čas hraním počítačových hier, ale dnes už na to nemá toľko priestoru ako kedysi. Čítajte viac od Osirisa

2 Replies to “Správy (1) – Mozog vie získať bonusovú energiu z alkoholu

  1. Nie je to náhodou tak, že pri ketóze náš mozog pracuje horšie a sme hlúpejší (ak ma pämať neklame je to v priemere -10 IQ), len je to iný prípad, kedže ak dodáme telu glukózu, tak bude radšej papať to.
    A tu sa mi naskytá otázka, či alkoholici mali horšiu výživu a preto ich mozog miesto glukózy používal acetát a či fičanie na ňom vysvetľuje nižšie kognitívne schopnosti tuhých alkoholikov.

    1. podla vsetkeho je to pravda, pokial sme v ketoze kratko. dlhodobo…asi tazko povedat, ale napriklad pre pacientov, ktori maju riziko, ze sa u nich vyvinie alzheimer, sa ukazalo, ze ketoza zlepsuje ich pamat.

      este je aj moznost, ze tym, ze maju casto vela acetatov v krvi, tak sa im mozog adaptuje na prebytocny zdroj a proste ho vyuziva hojnejsie.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.