Teambuilding

photo credit: Counselman Collection

Deň sa s dňom zišiel a opäť je tu čas na malý update o tom, ako sa mi vodí, o čom predpokladám, že každého veľmi zaujíma, akurát sa hanbíte mi vypisovať toľko mailov. Takže ako viete, už čosi vyše mesiaca si nažívam v Brne (je to rasýzmus, keď napíšem, že som v Pepík-lande?), nový byt, nová robota, nová posilka, starý podcast. Ako len ten čas letí (zatláčam pomyslenú slzu dojatia)…

Nová robota

Takže po mesiaci už viem všetko, takže môžem smelo hodnotiť a generalizovať. Robota sa mi páči, kolektív je podstatne rôznorodejší, ako sme boli v Košiciach, kde najväčšia atrakcia bola kolega z južného Slovenska, ktorému semtam ušlo skloňovanie. V mojom terajšom teame sme teda celkom divoká sebranka – pár Slovákov (doslova, sme dvaja), pár Čechov (to je asi polovica teamu. Prekvápko, čo?) a zvyšok je zo zvyšku sveta.

Robota ako taká sa mi páči, nemusím riešiť milión vecí, ako predtým, keď som bol kvázi vedúci pracovník. To došiel nejaký zaujímavý problém, ja som to rýchlo prezrel a hodil niekomu inému s malým komentárom a musel som ísť na niečo iné. Mával som aj dni, keď som od svitu do mrku nerobil nič produktívne, len vypisoval maily, chodil na meetingy s manažérmi a celkovo plýtval čas. Tu je to úplne iné, môžem si pokojne dovoliť zobrať si zaujímavý ticket a hoc aj celý deň stráviť štúdium a prácou na ňom. Pekne si robím grafy, tabuľky, skriptíky a celkovo sa v tom hrozne vyžívam.

Teambuilding

Ale nie o tom som chcel. Teda aj o tom, ale prevažne o inom. Takže minulý týždeň sme mali teambuilding, ktorý sa od slovenskej verzie trošku líši. V nasledujúcich odstavcoch sa pokúsim opísať ako slovenskú, tak českú variáciu tejto obľúbenej aktivity.

Slovenský teambuilding

Začína sa to zvyčajne hádkou ohľadom podniku. Hocijaký podnik sa vyberie, skoro stále niekto skučí, že to je ďaleko, alebo že tam majú hnusné pivo, prípadne na toalete chýba sluha s horúcimi ručníkmi. Nedá sa zavďačiť každému.

Samotný teambuilding sa začína spravidla pivom a nezáväzným nadávaním na závod. S počtom skonzumovaných pív debata naberá na hlasitosti, diskutujúci už negŕgajú decentne do servítky ale poriadne, tak, aby aj vonku ľudia vedeli, že sme tu. Prichádzajú prvé nesmelé návrhy na degustáciu destilátov. Ako čas pokračuje, návrhy sa formujú do samotných objednávok, ktoré plynule prechádzajú v objednávky dvojitých porcií. Večer spravidla uzatvárajú tí najakčnejší kolegovia v miestnom stripbare.

Český teambuilding

Podnik vybral šéf, žiadna diskusia sa neviedla. Bol to miestny motokárový…ehm…reštaurácia, kde sme mali booknuté 2 jazdy. Pekne sme prišli, dal som si malé pivko (ešte som predtým na motokáre nešiel, nechcel som to prehnať a potom to tam túrovať do protismeru), neodpil som ani polovicu a už sme boli na rade. Nafasoval som peknú helmičku nezraniteľnosti, usadil som sa do motokáry, zriadenec nám vysvetlil, kde všade nemáme pchať rôzne odstávajúce časti tela a už sme boli odštartovaní. Teraz by som mohol napísať, že som okamžite zašliapol plyn až do podlahy a vyštartoval za kvikotu pneumatík v oblaku spálenej gumy, ale ja nikdy neklamem (skoro nikdy. Teda väčšinou hovorím pravdu. Skoro z polovice. Už sa mi to určite párkrát stalo. Spomínam si na jeden veľmi konkrétny prípad). V skutočnosti som plyn stlačil len veľmi jemne a celkovo som jazdil ako dôchodca, keďže som nevedel, čo od toho môžem čakať. Postupne som sa samozrejme osmelil, aj plyn som už lepšie pridával. Prekvapilo ma trošku, aká je to zaberačka na ruky, kerovať tú motokáru.

No nič, samozrejme som skončil so suverénne najhorším časom (obviňujem nedostatok piva). Pokračovali sme v konzumácii zdúvavého moku, potom sme sa presunuli do iného, lepšie situovaného lokálu, kde sme dali ešte zopár zrzkov a presunul som sa domov. Žiadne bľačanie do noci, žiadne padanie zo stoličiek…alebo sa ešte hanbili sa prejaviť. Uvidíme nabudúce.

Slovo záverom

Takže tak sa mi vodí, deti moje zlaté osprostené. To len aby ste vedeli, že žijem a semtam si spomeniem aj na Pseudocast. Spomínam si síce častejšie, ale v práci sa snažím veľmi sa neflákať a keď som doma, tak nejak sa mi už do ničoho nechce…ale tak hádam, že teraz, keď už sa to celé viacmenej utriaslo, budem produkovať viac contentu – ale nič nesľubujem.

Majte sa!

PS : Kto nepočul, určite si pustite Pseudocast #87, spievam tam populárnu pesničku. A keďže som obdarený výnimočným hudobným hluchom, je to zážitok lepší ako kolotoče.

Pridaj komentár