Nebolo to dávno, len včera, keď som otvoril Facebook a odvšadiaľ sa na mňa gánili klíčiace paradajky. Šípil som nejakú zradu, tak som si pozrel aj komentáre a veru som neostal sklamaný. Občania sa vehementne pohoršovali, že opäť ich supermarkety kŕmia umelou hmotou, rádioaktívnym odpadom alebo zbytkovým materiálom po líčení Eriky Judínyovej (áno, stalo sa to. Referencia na slovenský šoubiznis).

Ale nie o Erike som chcel. Chcel som o tom jedle. Kedysi dávno chodili po internete fotky, kde sa ľudia mosúrili, že hamburger z McDonalda ponechaný napospas neľutosným poveternostným vplyvom kuchyne nehnije a že hranolky z tej istej ustanovizne neplesnivejú. Už vtedy sa mi celé to haló zdalo nejaké pofidérne a trošku ma rozčuľovalo, ale to som ešte nevedel prečo. Koho by to ale zaujímalo, potom neskôr som čítal článok od nejakého chlapíka, ktorý vysvetlil, prečo ten hambáč nezhnil – nie je v ňom totižto na to dostatok vlhkosti, preto skôr uschne ako zhnije a že úplne rovnako nezhnije aj domáci hamburger pripravený z našej Strakule ogrilovaný na tuku z Pašíka so zeleninkou zo strýkovej záhradky v žemličke od babičky.

Prišiel som

Ale potom mi to došlo. Tí ľudia vlastne tvrdili, že jedlo, ktoré nehnije, je zlé! Čo je toto za kravinu, pýtam sa. Však ako keby bola trvanlivosť jedla nevýhoda. To by naozaj tí kverulanti chceli, aby sa im mäso pokazilo skôr, ako ho donesú domov od mäsiara? Aby mlieko kyslo už v nákupnom košíku? Aby si citróny obliekali od zimy kožúšok ešte predtým, ako si ich stihnú vymačkať do čaju? Takto je definovaná kvalita potravín – že sa rýchlo pokazia? To je riadna debilina, hovorím si. Asi som jeden z mála ľudí, čo je rád, že keď si kúpi nejaké jedlo, tak ho nemusí zožrať ešte v ten istý deň, najlepšie už cestou domov z obchodu.
Ako dobre, na jednej strane som chotný pochopiť, že ľudia sú z toho trošku nervózni. Predsa len keď ich stará mať nechali čerstvo nadojené mlieko v lete postávať v kuchyni na stole, tak na druhý deň (napríklad, nie som stará mať, aby som presne vedel kedy) už bolo kyslé. Dnes ale v mliekárni očarujú produkty nejakou mágiou a tým pádom sa kazia neskôr. „Ako to je možné, je to pakt s diablom?“ pýta sa pospolitý ľud.

Videl som

No a potom tie paradajky. Na obrázku boli rozkrojené paradajky s naklíčenými semenami. Komentár k obrázku hovoril príbeh o tom, ako nejaká osoba kúpila tie paradajky z Tesca, narezala ich na plátky a oni si potom dovolili vyklíčiť. Samozrejme komentujúci sa okamžite začali nadrapovať, že to je škandál, že za to môže to génové inžinierstvo a že z takých paradajok majú malé deti alergie a určite sú predzvesťou konca sveta.
A ja sa musím zase opýtať : čo do kelu je zase zlé na tom, že semená rastliny klíčia? To v minulosti semená neklíčili? Vôbec nerozumiem, prečo je to vlastne zle. Po prečítaní ďalších komentárov som síce pochopil, prečo je to také hrôzostrašné – áno, hádate dobre. Správne mala tá paradajka zhniť, a nie si dovoliť zapustiť výhonky. Ošklivá, zlobivá paradajka!

Nepochopil som

Nedáva mi to teda zmysel. Kritérium kvality jedla #1 : rýchlosť hnitia, prípadne plesnivenia. Aplikáciu tohto pravidla do gurmánskych kruhov si predstavujem takto : Jamie Oliver príde ráno na trh s rybami. Vyberie si z kopy chobotníc jednu, skúmavým okom sa na ňu zahľadí, nedôverčivo privonia. Na chvíľu zavrie oči, neveriacky pokrúti hlavou a potom ju s krikom „ŠMELINÁR AKÝSI, JA ŤA NAUČÍM PO KOSTOLE HVÍZDAŤ!!“ začne rybárovi otĺkať o plešinu. Presne tak, nenašiel na nej ani náznak hniloby a preto je to zlý produkt nehodiaci sa pre mlsné jazýčky londýnskych (alebo kde to žije) paničiek a gentlemanov.

Odchádzam

Ako ste asi postrehli z mierneho tónu blogu, nie som ani veľmi rozčúlený. Ale i tak som sa rozhodol, že urobím pokus v domácich podmienkach. Kúpim paradajky z Tesca, narežem ich na plátky, presne ako na obrázku a uvidím, ako sa im povodí. Či sú naozaj nanič a vyklíčia alebo či sú kvalitné a splesnejú. S pokusom začínam dnes (5.11.2013) a bude trvať dovtedy, kým neuvidím presvedčivé výsledky (alebo kým mi ho žena nevyhodí do koša). Každý deň vyhotovím fotografický záznam s krátkym popisom. S výsledkami štúdie vás oboznámim na webových stránkach renomovaného vedeckého žurnálu (čiže tu, na Pseudocaste).
Dovtedy vám prajem veľa zhnitých a plesnivých potravín!

7 Replies to “Kvalita potravín

  1. Som zvedavy na vysledky a hlavne na zdovodnenie toho ci onoho spravania potravin. Nech vieme na com sme s tym jedlom. 🙂

  2. Moje raj-číny vždy splesnivejú. Odteraz teda každému odporúčam nakupovať v Bille, žiadne klíčivé mrchy tam nenájdete, iba poctivé plesnivejúce potraviny.

    Skvelý článok 🙂 Túto stránku mi odporučila Riddick, a nesklamala 🙂

  3. No, vidím, že už tu dávno nebol riadny grammar nazi 😉
    „Ošklivá, zlobivá paradajka!“ je správne Škaredá, zlá paradajka! Prípadne rajčina, botanicky rajčiak.
    Ošklivý, zlobivý Osiris! Len toť si odišiel do Čiech a už zabúdaš po slovensky?! Mysli pri tom písaní! Keď chcem počuť čechizmy, stačí mi zapnúť správy alebo pozrieť masmédiá. Pseudocast má predsa vyššiu úroveň 😉

    1. to je referencia/parafraza na jednu repliku z hry Divadlo Járy Cimrmana – Vyšetrování ztráty trídní knihy. replika znie asi takto : „Je to takový ošklivý, a skoro bych řekl zlý… nepěkná věc.“

  4. Ono to tu nebolo spomenuté, preto neviem, či si to Osiris uvedomil – prečo tí ľudia v skutočnosti robia toľkú paniku? No predsa preto, že nehnijúce a neplesnivejúce potraviny znamenajú, že ich striekajú chemikáliami proti plesniam a hnilobe. Ergo pleseň a hniloba pre eko-žrútov znamenajú, že potravina nebola postriekaná ničím. Ale keď klíči, určite ju niečím postriekali 😀
    (pravda je, že tak či tak bola postriekaná a cestovala z miesta dopestovania od dvoch týždňov do štyroch mesiacov – lebo však najlepšie sú španielske paradajky, no ne? – ale buď sa jej ušlo málo nástreku, alebo je už taká stará, že prestal účinkovať :-p a vôbec! dnes už existujú balkónové paradajky, keď sa mestským bio-eko fanatikom nepáči, prečo nepestujú vlastné? tak si budú istí, že jediné, čo ich rajčinky mohlo kontaminovať, bolo to hnojivo z Baumaxu, susedove cigaretové vajgle a zdravý mestský smog)

  5. Nie som velky fanusik supertrvanlivych vianociek ci inych druhov peciva… no ja ako clovek, co si doma pecie chlieb sam, velmi dobre viem, ze rychlost plesnenia ci tvrdnutia nie je ukazovatelom kvality. Moj domaci chlebik je uz pri vyrobe pomerne tuhsi, a teda sa vie aj po dvoch tyzdnoch tvarit ako cerstvy, hoc jest ho vtedy uz nemienim. Podobny trend som zazila aj pri mojej tohorocnej tvarohovej vianocke. Vcera som objavila jej zbytky, veselo na mna kukali zo zabudnuteho sacku, a kebyze som ju vlastnymi rukami do truby 22.12. nenapchala, este by som si z nej s radostou ukrojila.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.