Podľa hudby poznáme človeka

photo credit: dorena-wm

Posledných pár blogov tu bolo až podozrivo serióznych, takže dozrel čas na ďalšiu moju hĺbkovú analýzu spoločnosti. Vypusťme spolu sondu do ľudskej duše a dopátrajme sa odpovede na otázku, čo nám o človeku vypovie hudba, ktorú počúva. Hudobných žánrov je mnoho a preto sa nebudem môcť povenovať všetkým detailne, ale načrtneme si aspoň tie hlavné.

Jódlovanie

Začíname zľahka. S jódlovaním je neodmysliteľne spätý obrázok obtlstlého tiroláka v gumených trenírkach zaistenými trakmi (veľmi by som si želal stretnúť človeka, čo si povedal, že trenírky na trakoch sú super a odteraz budú švajčiarsky kroj. To musel byť buď veľmi dômyselný troll alebo niekto s takým zmrzačeným módnym vkusom že keby sa narodil dnes, pokojne by mohol ísť radiť hipsterom, ako sa obliekať), na hlave klobúk s pierkom, v jednej ruke alphorn, v druhej hurdy gurdy (nevymyslel som si to. Takýto nástroj skutočne existuje), bajúz umastený od schnitzla, v kútiku úst pramienok vytečuvšieho piva.
Tento hudobný archetyp neodolateľne priťahuje najmä ľudí, ktorí na výlet do Álp našetrili len raz, aj to si museli zobrať pôžičku, ktorú budú splácať ešte ich vnuci (na rozdiel od Švajčiarov im nacisti žiadne zlato nedali), a teraz musia okoliu dokázať, aká je alpská kultúra nadradená našej.

Ľudovky

Pritvrdzuje. Kapela z malebnej dedinky Vyšný Lopúchov pozostáva z hasiča vo výsluhe hrajúceho na trúbku, profesionálneho povaľača, ktorý sa do kapely dostal len preto, lebo raz našiel na smetisku takmer nepoškodený akordeón a vokálistky, ktorá sa živí najmä pokútnym šmelinárstvom v miestnych potravinách a vyťahovaním bankoviek z vrecák počestných spoluobčanov znavených množstvom tvrdého alkoholu požitého v ustanovizni, ktorú naša vokálistka prevádzkuje potom, ako zavrie obchod.
Motívy skladieb sú bohaté – od viac či menej zrejmých sexuálnych narážok cez opilstvo až po opilecké sexuálne narážky.
Fanúšik ľudoviek je spravidla človek, ktorý má nadovšetko rád pálenku a následné békanie so spolustolovníkmi, roztopašné žartovanie na úkor druhotných ženských pohlavných znakov a spanie v priekope.

Svadbová hudba

Veľmi špecifický žáner len pre tých najsilnejších duchom. Všetci vieme, o čo pri tejto hudbe ide. Sprvoti táto hudba slúži na roztopašné šantenie mládeže, zatiaľ čo postaršie príbuzenstvo šomrúc nad nedávnou športovou udalosťou robí dieru do zásob ohnivej vody mladomanželov. S postupujúcim časom sa dátum vydania hraných skladieb posúva do minulosti a viac vekovo hendikepovaní príbuzní sa začínajú trúsiť na parket. Klimax nastáva v podobe skladby “Jede jede mašínka”, tanečný parket je v ohni, tancujú všetci okrem tých, ktorí dobre neodhadli svoju odolnosť voči etanolu a dôchodcov, ktorým pohybové ústrojenstvo už nedovolí šantiť ako kedysi.
Táto hudba je vyhľadávaná rôznymi vrstvami spoločnosti – niektorými preto, lebo je previazaná s veľmi štedrým prístup k rozmanitým nápojom a koláčikom, iní ju zas obľubujú preto, lebo dostávajú legitímny dôvod sa obšmietať okolo mladých vyfintených dievčat, v prípade už spomínanej skladby ich dokonca môžu omakávať. Daný setup je veľmi výhodný aj pre “prepáčte slečna, tá ruka mi naozaj skĺzla omylom” momenty.

Záver

Ako vidíme, podľa hudby poľahky zistíme, kto je čo zač. Uznávam, že na mnohé žánre nevyšiel priestor, ale možno sa k nim ešte dostanem. Podstatné je, že som pokryl to najhlavnejšie. Ideálna fúzia tej najlepšej hudby by bola, keby dedinská kapela jódlovala na svadbe. Neviem si predstaviť lepší hudobný zážitok.

One thought on “Podľa hudby poznáme človeka”

Pridaj komentár