V dnešnom podcaste sa pozrieme na otázku, prečo vlastne všade nelietame nadzvukovými lietadlami a zamyslíme sa nad tým, ako by mala veda vplývať na výchovu a vzdelávanie detí.


[tabs] [tab title=“Témy“] 00:00 Intro
06:28 Prečo všade nelietame nadzvukovými lietadlami?
26:05 Ako by mala veda vplývať na výchovu a vzdelávanie detí?
58:15 Outro

[/tab] [tab title=“YouTube“]

[/tab] [tab title=“Zdroje“] [/tab] [/tabs]

11 Replies to “Pseudocast #314 – Nadzvukové lietadlá, veda a výchova detí

  1. ja som si min rok kupil benzinak 🙂 tych par kaceroviek uz ozeliem..

    ako je mozne ze niekto vyraba auto a nemoze si ho dovolit? a co maju povedat chudaci co robili v NASA Apollo projekt? iba zopar ma na to aby mohli na mesiac a aj to iba raz….

    co sa tych lietadiel tyka tak to bol imho fail.. to ze odpor rastie druhou mocninou teda 10% rychlejsie sa rovna si o 21% vecsi odpor imho nieje az taky problem. Problem je skor to ze pri rychlosti zvuku to uz neplati a je tam dramaticky narast odporu

      1. Vo videu môžeš podať imo oveľa podrobnejšie a technickejšie informácie ako v audio podcaste. Náučné videá asi preto nikdy neprekonáme. Ja sa hnevám aj keď Martir recituje roky a názvy chemikálií, lebo som názoru, že si to pri počúvaní nezapamätá nikto.

      2. nejde o Video ale on to tam aj slovne o dost lepsie vysvetlil. Fakt to tak vyznelo ze nejde o tu hranicu rychlosti zvuku kde ten vzduch zu nestiha obtekat ale sa hromadi pred lietadlom, co je imho dost dolezite info. Tiez nejake ine info (aspon percentualne) ze kolko Stoja ine prvky v Tom lietani. Neviem ale bolo to take ze jeden fakt ktory s tym ani nesuvisi a nejaky zaver …

      3. „kde ten vzduch zu nestiha obtekat ale sa hromadi pred lietadlom, co je imho dost dolezite info.“
        Povedal to vo videu? Ja som si to skúsil vypočuť bez obrazu a nič také som nezachytil. Povedal iba, že niektoré častice sú nadzvukové a niektoré podzvukové.

        Zvyšok kritiky beriem. Z časti je to moja chyba a dôsledok toho, že sa snažím zmeniť štýl podcastu. O tvojej kritike porozprávame v budúcom podcaste.

      4. je mozne ze to nepovedal ale ukazal aspon tu krivku 🙂 mozno to nebol najlepsi priklad toho ze ako to malo vyzerat ale on tam spomenul aj ine naklady tak preto som to Sem postol …

  2. Neviem, či budem súhlasiť s tým, čo ste vraveli (a nedávno v SGU tiež) o nadzvukových letoch…

    Ad sonický tresk:
    Nad pevninou (okrem Austrálie a Sibíri) platí zákaz nadzvukových civilných lietadiel. Problém je, že tento ban vznikol pred x rokmi v dobe Concordu (a Tu-144) asi tak trochu aj ako politické rozhodnutie. Vývoj ale pokročil a dnes sme vďaka novým materiálom a počítačovým simuláciám (údajne) schopní navrhnúť lietadlo tak, aby bol tresk minimálny: v medziach bežného vonkajšieho hluku. Btw, ani sonic boom Concordu nemal deštrukčné schopnosti. Fun fact: kvôli vývoju vlastnej konkurencie lietali Američania 8× denne 6 mesiacov nadzvukovou stíhačkou nad Oklahomou a hoci niektorí obyvatelia protestovali, väčšina hluk považovala za znesiteľný).
    Bohužiaľ vďaka banu nie je akýkoľvek tlak na vývoj podobného lietadla a lietame v podstate na 50 rokov starých dizajnoch. Veľké spoločnosti sú „skostnatené“ a pre disruption startupy je dosť riskantné ísť do vývoja, ak nie je isté, že by mohli lietať nad pevninou.
    Pekná analýza je v paperi Make America Boom Again (https://www.mercatus.org/publications/make-America-boom-again, zhrnutie tu: http://www.supersonicmyths.com/).
    Snáď sa to čoskoro zmení. Rastie tlak na FAA, aby zrušila ban. Boom (a tuším aj iné spoločnosti) totiž pracujú na vývoji nového lietadla. Čo ma privádza k…

    Ad ekonomická stránka:
    Ten „vzorec“ imho nie je taký jednoduchý ako Osiris vravel (viď. aj http://theness.com/neurologicablog/index.php/the-speed-of-commercial-jets/#comment-353496 pod Novellovým článkom, z ktorého predpokladám čerpal). Btw Concorde žral viac, keď letel subsonicky (preto mu ban nad USA len pridával na nákladoch).
    Každopádne, ak je merítkom Concorde, tak ten bol typická ukážka prípadu „design by committee“ a ekonomická rentabilnosť nebola na vrchole priorít. Ale tak ako technológie umožňujú zminimalizovať tresk, máme už ľahšie materiály, lepšie motory, vďaka ktorým by mala byť nadzvuková doprava relatívne lacná. Aspoň to sľubuje napr. vyššie spomenutý Boom (lietadlo pre 55 ľudí, cena cca ako súčasná business class, spotreba paliva ako súčasné lietadlá: https://boomsupersonic.com/faq/#q15). Nechám sa prekvapiť, ale nemyslím, že je to celé len marketing 😉

    PS: Concorde chcel po zrušení kúpiť Branson (Virgin) a lietať s ním ďalej. Predpokladám, že si to nejako finančne prerátal… 🙂

    1. Zaujímavé.

      Myslím, ale že základ argumentu bolo to, že ekonomicky pre letecké spoločnosti, je výhodnejšie lietať podzvukovou rýchlosťou. Ak však ten vzorec, ktorý dal Pišta Novella zlý a správny vzorec by ukazoval opak… to by automaticky vyvracalo tento argument.

      Ohľadom toho sonického tresku to vyzerá, že máš pravdu. Asi by nebolo odveci to rozobrať v nejakom budúcom podcaste.

      1. Ten vzorec (aerodynamický odpor rastie s druhou mocninou rýchlosti) je správny, ale:
        1.) Ak dobre chápem rôzne zdroje, tak po prekročení nadzvukovej rýchlosti už úplne neplatí.
        2.) Nemôžeš LEN na základe neho VŠEOBECNE povedať, že sa to neoplatí. Lebo napr. ak by si lietal o 5 km vyššie ako je teraz bežné, budeš mať nižšiu hustotu vzduchu a dostaneš iné čísla. Môžeš použiť iné motory, ktoré budú mať optimálnu spotrebu pri vyššej rýchlosti (ale asi viac spáliš pri štarte). Iný tvar, ľahšie materiály, atď.
        Samozrejme len zobrať súčasné lietadlá a lietať s nimi rýchlejšie je ekonomický nezmysel (hypoteticky, ak by tie rýchlosti zvládli) 😉

      2. o tom odpore som pisal nizsie ono to uz neplati ked sa blizis k rychlosti zvuku

  3. Ešte ma zaujal jOin3rov výrok, že viera má lepšie výsledky v mnohých oblastiach: spomenul konkrétne užívania drog a alkoholizmus. Viem, že sa viere prisudzuje nejaká evolučná výhoda (komunita viac drží pri sebe atď.), ale hentie príklady ma zaujali, lebo by som to nepovedal. Nejaké bližšie info/zdroje? Mohli by ste to niekedy v budúcnosti rozviesť 🙂 Vďaka.

Napísať odpoveď pre Jozko Mrkvicka Zrušiť odpoveď

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.