Receptár Jána Dedinu – Cibuľa v ponožkách

Picture credit : osirisko

Ahojte kamaráti! V minulom blogu som vám priblížil prevratnú metódu na hľadanie vody – prútikárstvo. Spomínam to ale preto, lebo prútikárstvo má čosi spoločné s témou dnešného blogu – a to to, že i liečebnú metódu, ktorú vám predstavím dnes, môžme dosledovať až do starovekej Číny. Už minule sme sa s chlapmi v krčme bavili o tom, prečo je práve z Číny toľko vynálezov. Musia tam mať čosi vynálezcopudné vo vzduchu, pretože fabriky tam postavil aj slávny viziónar Štefan Zamestnania, nech mu je Zem ľahká. Keby nebol umrel, mohol ešte obohacovať trh s elektronikou aj dnes, ale nikto nežije večne. Je len hlad, mráz a smrť. Taký je život.

Ale prejdime na veselšiu nôtu. Moja liečiteľská kariéra sa sľubne rozbehla, začali sa ku mne do ordinácie schádzať ľudia, ktorých kvárili rozličné neduhy, z celého chotára. No, v skutočnosti síce žiadnu ozajstnú ordináciu nemám, je to naša maštaľ, ale počas ordinačných hodín mi mamka dovolí miesto portrétu pána doktora Fica zavesiť na priečelie obraz s pani Zvolenskou, a razom je z maštale doktorská ordinácia. Dokonca aj naša ovečka Snehová Vločka vyzerá trošku ako sestrička s tou bielou srsťou. Minule som sa na ňu pokúsil namaľovať červený kríž, ale mamka na mňa kričala a musel som ju (Snehovú vločku, nie mamku) šampónovať dlho do noci, ale tá akrylátová farba nikdy celkom nezišla, takže som ju premenoval na Ružová vločka. Ja si ale myslím, že jej to celkom sluší a červené svetríky sú dnes aj tak v móde, tak nechápem, prečo sa okolo toho robil toľký cirkus.

Prevratná liečiteľská metóda

Nuž a práve pri týchto cezpoľných pacientoch som riešil obrovský problém. Poniektorí boli imobilní a cesta ku mne ich vyčerpáva natoľko, že ju môžu podniknúť len raz za čas. Zaujímavosťou je, že spravidla nazbierajú sily vtedy, keď máme zabíjačku. Riešil som teda dilemu, akú medicínu by som im mohol nabaliť, alebo čo by si mohli pripraviť aj doma. K prelomovému objavu som si dal dohromady dve veci.

Čím budem liečiť?

Prvá bola odpoveď na otázku – čo má doma naozaj každý? Pohľad mi kĺzal po zariadení maštale lačný po inšpirácii. Ružová vločka? Veru nie, ovečka nie je bežný inventár. Hrable? Chodia za mnou i ľudia z okresného mesta, v paneláku sú im hrable na nič. Gramofón? V dnešnej dobe tých elektrických internetov a bezdrôtových telefónov už asi nie. Pohľad mi padol na bedničku s cibuľou. Tú má už dnes každý. Nemal ju len jeden pán z Prievidze, ale dopočul som sa, že už umrel. Zaradoval som sa, pretože som našiel niečo, čo majú doma všetci, a zároveň je to liečivé. To vieme tak, že to zapácha, takže to musí zabíjať bacily.

Ako to funguje?

A tu prichádza do hry spojenie so starovekou Čínou. V rádiu som minule počul, že Číňania verili, že v tele máme akési meridiány alebo čo. Pravdupovediac som to celkom nepochopil, ale domýšľam si, že to budú akési rúrky vedúce vesmírnu energiu našim telom. Hádam, že to bude podobné, ako strom – živiny naťahuje z pôdy a cez kmeň ich vedie do vetvičiek a potom do listov. Celý strom je vlastne nejak spojený s koreňmi. A v tom som si to uvedomil! Pokiaľ je to takto v strome, tak to bude takisto aj u nás! Síce korene nemáme, ale potom tie čarovné rúrky pôjdu asi rovnako dole – do chodidiel!

Ako na to

Teraz si už stačí len dať dve a dve dohromady. Tými rúrkami isto budú cestovať aj jedovaté látky. Najviac tých rúriek končí na chodidle, čiže tam bude najväčšia koncentrácia toxínov. Neváhal som ani chvíľu a ako správny vedec som okamžite šiel podniknúť experiment. Nakrájal som cibuľu na kolieska a napchal si ju do ponožiek, obul som si svoje traktoristické topánky a šiel som orať. V traktore sa síce v horúci deň vyzujem, ale nechcel som zasahovať do liečebného procesu, takže som si topánky nechal na nohách celý deň a celú noc. Keď som sa ráno vyzul, hneď mi bolo jasné, že liečba fungovala. Izbu okamžite naplnil zelenkavý dym a výrazná aróma prebehnutej liečby. Bolo mi jasné, že to sú v ovzduší všetky toxíny, ktoré cibuľa vytiahla z môjho tela. Keď som už mal v rukách tento nepriestrelný dôkaz, začal som svojim pacientom túto liečbu tiež odporúčať.

Dôkazy

Gvendolína Dedinová (dojička, Horné Záptrkovce, 53) – Prednedávnom som vošla ráno do Jankovej izby a okamžite ma prefackal hrozný smrad, ako keby sa tam otvoril portál do siedmeho kruhu pekelného, kde práve mučili hriešnikov zhnitými vajíčkami, oči ma zaštípali intenzitou tisícky sĺnc a v hlave sa mi zamotalo. Janík tvrdil, že toto je jeho najnovšia liečba a že ten zápach, to sú toxíny, ktoré si vytiahol z tela. Napomenula som ho, že toxíny z tela vypudzujeme na záchode, ale asi ma nepočúval. Isto sa mu tých toxínov v tele nahromadilo veľa, tak som aj rozumela, prečo sa toľko raduje, však mňa už tiež párkrát zapieklo, ale na toaletu som dobehla.
Krescenc Allium-Cepa (okresný expert na cibuľovité plodiny, Horné Záprtkovce, 44) – Liečebná metóda navrhnutá Jánom Dedinom je vskutku svojrázna. Pokúšal sa ma nahovoriť, aby som o tom napísal vedeckú štúdiu, že už sa dojednával s chlapmi v krčme, že by sa takisto experimentu radi zúčastnili. Osobne sa nazdávam, že im na tom imponuje skôr mať legitímny dôvod na vyhýbanie sa osobnej hygiene a zapáchanie, ako záujem na prospechu vedy. Cibuľa je ale veľmi zdravá a dokáže zabíjať škodcov. Minulý týždeň mi napríklad pri skladaní z vlečky spadol mech cibule a zadlávil susedovho psa.

Hater points

Iste, ľudia budú mrmlať, ako obvykle. Že tie meridiány neexistujú a že tým pádom nimi necestujú ani žiadne toxíny. Alebo že keď sa pozrieme na dva rôzne knihy o meridiánoch, obe budú prepájať iné orgány s inými bodmi na tele. Prípadne že naša pečeň sa v zdravom tele vie ľahko vysporiadať so štandardnými toxínmi. Ale týmto ľuďom neverte, oni zomrú v mladom veku na otravu, hlad, mráz alebo smrť. Viď odstavec 1.

Záver

Teraz, keď už ste vyzbrojení znalosťami o liečebnej metóde, ktorú môžete praktizovať kedykoľvek a kdekoľvek verím, že k lekárovi už nikdy nebudete musieť. Ak máte obavu, čo vám povedia kolegovia v kancelárii na prípadnú toxínovú arómu, nezabudnite zdôrazniť, že cibuľa svojim zápachom dezinfikuje vzduch, takže by vám mali práve ešte poďakovať, a nie cikať do kávy, keď tam nie ste.

S pozdravom a jačmeňom ostáva navždy váš,
Ján “Konvalinka” Dedina

4 thoughts on “Receptár Jána Dedinu – Cibuľa v ponožkách”

  1. Spätné upozornenie: Receptár Jána Dedinu - MMS

Pridaj komentár