[00:00:07] Martir

Dobrý deň, vítam vás pri počúvaní Pseudocastu číslo sedemsto osemdesiat osem pre prvý november dvetisíc dvadsaťšesť. Vo virtuálnom štúdiu vítam Miroslava Gábika alebo osirisa.

[00:00:19] Osiris

Dobrý deň.

[00:00:19] Martir

A ja som Radoslav Vlasatý alebo Martir. Čaute, sme podcast o vede a skepticizme. Vede sa nevenujeme profesionálne, takže ak nájdete, nájdete nejaké nezrovnalosti, nepresnosti a my sa doplníme v jednej z nasledujúcich častí.

[00:00:33] Osiris

Môžeš, uh, poslucháči si určite všimli, že dnes nahrávaš z inej miestnosti ako zvyčajne.

[00:00:40] Martir

Uh, je to tá istá miestnosť, len je prerobená.

[00:00:43] Osiris

Aha.

[00:00:44] Martir

Mám inde stôl aj všetko za mnou je ináč a tak.

[00:00:49] Osiris

Však všimli sme si.

[00:00:52] Martir

Poslucháči si to nevšimnú, lebo nemajú video, ale hej.

[00:00:57] Osiris

Čo ste maľovali alebo len tak?

[00:00:59] Martir

Hmm, namiesto jedného veľkého stola máme dve menšie, lebo Peťka sa chystá do práce, takže toto pripravujem na to.

[00:01:08] Osiris

Aha, že pomaly to konvertuješ na pracovňu.

[00:01:13] Martir

Tak ona to bola aj predtým pracovňa, len iba pre mňa.

V každom prípade hej, takto. Aký si mal týždeň?

[00:01:21] Osiris

Hmm, zmýšľam, čo som vlastne robil. My sme mali, vlastne dnes sme mali-- nie, včera sme mali voľno.

[00:01:29] Martir

Okej.

[00:01:30] Osiris

A čo som robil? Aha, začal som hrať túto, Ghost of Yotei hru.

[00:01:35] Martir

Aha. Tak ja všetok voľný čas aj pracovný čas a vlastne zakaždým, keď sa dá, to len počúvam Dungeon Crawler Carl.

[00:01:45] Osiris

Aha, už si na koľkej knihe? Minule si bol na ktorej? Na druhej?

[00:01:49] Martir

Teraz som na štvrtej.

[00:01:50] Osiris

Mhm, okej.

[00:01:52] Martir

Jedna kniha je asi sto hodín, hej? Takže-

[00:01:55] Osiris

Čo? Sto hodín?

[00:01:57] Martir

Počúvanie hej, deväťdesiat dačo, osemdesiat alebo také. Tam sú čísla deväťdesiat sedem, osemdesiat dačo.

[00:02:03] Osiris

Jedna kniha.

[00:02:04] Martir

Hej, na jedna dva rýchlosti to počúvam, takže menej, ale ne-nechcem na jedna päť. To sa mi zdalo také, že proste si to neužijem.

[00:02:14] Osiris

Vau, čo ja počúvam audioknihy, keď si kúpim, tak zvyčajne majú tak od šesť do pätnásť hodín napríklad.

[00:02:21] Martir

Mhm.

[00:02:22] Osiris

Sto to je-

[00:02:22] Martir

Počkaj, pozriem koľko má táto. Teraz čo počúvam a ešte mi zostáva jedenásť hodín a celkový čas tu nevidím, takže neviem. A možno, že som to prehnal. Počkaj. A neviem.

[00:02:33] Osiris

Ale najdlhšia-

[00:02:34] Martir

Som videl, že osemdesiat hodín left alebo také dačo.

[00:02:37] Osiris

To-to neni, že pre celú sériu.

[00:02:39] Martir

Čože?

[00:02:39] Osiris

Že to neni pre celú sériu.

[00:02:41] Martir

Neviem, pochybujem.

[00:02:43] Osiris

To je fakt podozrivé. Najdlhšia kniha, čo audiobook, čo mám, tak ten má nejakých tridsať päť hodín a to je nejaká, nejaká zbierka stoických, no, kníh o stoic-stoicizme. Tam sú snáď štyri knihy naraz ako v kope.

[00:02:58] Martir

A deväť, desať hodín. Okej.

[00:03:00] Osiris

Okej.

[00:03:02] Martir

Takže neviem, kde som videl osemdesiat. To asi bude všetky knihy tým pádom, lebo osem ich je, hej? Jasné. Okej, takže tam som-

[00:03:09] Osiris

To som si hovoril, hej, že keď tam máš celú sériu naraz, tak to, to, no okej.

[00:03:14] Martir

Hej, to dáva zmysel. Jasné,

lebo mi to nevychádzalo časovo, že kedy by som to stihol.

[00:03:23] Osiris

Ja väčšinou tie knihy na jedna celá sedem použi-- počúvam.

[00:03:27] Martir

Hm.

[00:03:28] Osiris

Ako ktoré, závisí od toho, ako veľmi uhúle ten, čo to číta alebo aký je tam hustý dej.

[00:03:35] Martir

Tak ja mám problém, že robím popritom väčšinou iné veci a keď to ide rýchlejšie, tak nestíham sa sústrediť aj na to, aj na dačo druhé, vieš.

[00:03:43] Osiris

Aj ja väčšinou nič. Ja väčšinou len kráčam, keď to počúvam.

[00:03:46] Martir

Mhm.

[00:03:47] Osiris

Takže niečo robím, tak popritom počúvam podcasty a tam to nevadí, keď aspoň mne to nevadí, keď to na chvíľu prestanem vnímať.

[00:03:56] Martir

No dobre, poďme sa pozrieť na nejaké novinky zo sveta vedy alebo pseudovedy a chcem rozprávať o tom, že, hm, ako by som začal. Všetci sme si všimli, že Zem sa nám otepľuje.

[00:04:08] Osiris

Mhm.

[00:04:09] Martir

A, a vedci sa seriózne zaoberajú tým, že, hm, ako zabrániť slnečnému žiareniu dostať sa na Zem. A, a jedna spoločnosť vypracovala štúdiu, ktorá povedala, že treba capnúť dačo na orbitu, čo bude tieniť.

[00:04:26] Osiris

Okej, a to nie je nejaká prevratná myšlienka, nie?

[00:04:29] Martir

Hej, ale s-seriózne sa tomu venovali. Takže, uh, o čo vlastne ide? Takže c-cieľ je ten, že by sme zabránili približne jednom o-- jednému stupňu otepľovania, a čo znamená, že by sme potrebovali zablokovať približne nula celá päť percenta slnečného žiarenia a na to je potrebné vytvoriť slonu s celkovou plochou zhruba jedna celá sedem milióna kilometrov štvorcových.

[00:04:55] Osiris

Nejaký referen-

[00:04:57] Martir

Čo je strašne veľa. Je to zhruba tridsať päť krát rozloha Slovenska.

[00:05:01] Osiris

Okej.

[00:05:02] Martir

Alebo približne veľké ako Líbya alebo Aljaška. Proste obrovské. No, koncept. Pracujú s ultratenkými reflexnými fóliami, podobnými hliníkovými alebo metalizovanou polymerovou fólií s plošnou hmotnosťou okolo štyridsať gramov na meter štvorcový, čo je-

[00:05:20] Osiris

Dosť veľa, nie?

[00:05:21] Martir

-približne polovičná hmotnosť ako kancelársky papier.

[00:05:25] Osiris

No hej, ale keď sa bavíme o ploche Líbye, tak to, to musí byť-

[00:05:28] Martir

Počkaj. Celková hmotnosť vychádza zhruba na sedemdesiat päť miliónov ton.

[00:05:34] Osiris

Ach, to, to sú čísla, že už proste si to neviem predstaviť.

[00:05:38] Martir

Hm.

[00:05:39] Osiris

Koľko hamburgerov to je?

[00:05:40] Martir

Približne päťdesiat miliónov osobných áut by sme potrebovali vystreliť do, do vzduchu.

Takéto mám, uh, alebo niekoľko mesačnú produkciu všetkých oceliarní na Zemi.

[00:05:53] Osiris

Mhm.

[00:05:56] Martir

No takže chceli by to umiestniť do bodu L1. Prečo? Lebo je to vlastne semi stabilná obežná dráha. A je stále na jednom mieste voči Zemi a-a tak proste dobre by to tam fungovalo dajme tomu a neni tam zvyšková atmosféra. Je to strašne ďaleko a ak je, tak je úplne minimálna. Proste stále tam budú nejaké atómy, ale to je úplne zanedbateľné. Je to približne jedna celá päť až dva celá štyri milióna kilometrov od Zeme. Hej, takže, takže ďaleko. To znamená, že by potrebovali minimálnu spotrebu paliva na udržiavanie, eh, clony na mieste a dokázala byť clona nepretržite. No a samozrejme, keďže vieme, koľko hmotnosti tam ide, tak sme si vedeli prerátať, že koľko by sme potrebovali rakiet, aby sme to tam vynesli hore. Takže aktuálne funkčná raketa, ktorá by to dokázala je Falcon Heavy. Hmm. Na Leo dokáže vyniesť približne šesťdesiat tri tisíc kilogramov. Šesťdesiat štyri dajme tomu šesťdesiat tri osemsto také niečo. K L1 je to ale už iba dvadsaťšesť tisíc až tridsaťtisíc kilogramov v závislosti od manévrov, ktoré potrebuje spraviť atď. Hej.

Ak by sme rátali s čistou hmotnosťou štítu a predpokladali nosnosť tých tridsať ton, teda tridsaťtisíc kilogramov, tak sa bavíme o dva celá päť miliónov štartov rakety Falcon Heavy.

[00:07:21] Osiris

Mhm.

To už aby začali.

[00:07:26] Martir

To je úplne mi-mimo, hej? Takže pre Falcon Heavy je to totálne nereálne. Dva celá päť miliónov rakiet ani nemáme z čoho postaviť. Proste to proste nedáva žiaden zmysel.

[00:07:37] Osiris

Si hovoril, že aj toľko, uhm-

[00:07:40] Martir

Pozri-

[00:07:40] Osiris

CO2 čo sa povolí a tých plynov pri tých štartoch rakiet, či by to úplne neovsetlo to ten benefit tej plachty.

[00:07:47] Martir

Asi hej. Aktuálne lieta Falcon 9, to neni Falcon Heavy približne stotridsať až stoštyridsaťkrát ročne a-

[00:07:55] Osiris

Aha

[00:07:55] Martir

to by trvalo niekoľko desiatky tisíc rokov. Hej, tým pádom s-s týmto systémom. Takže ne, proste nie,

ale SpaceX vyvíja Starship, takže tam sa odhaduje, zatiaľ nevieme, ale odhaduje sa, že tá nosnosť by bola niekde od sto až do stopäťdesiat ton priamo na orbitu, pričom treba orbitálne tankovanie, ale aj tak by to vyžadovalo nejakých sedemstopäťdesiat tisíc štartov Starshipu. Takže hm, totálne nereálne tiež by som povedal. Akože ne-nehrozí to ani omylom.

[00:08:35] Osiris

No veď to by-

[00:08:35] Martir

Keby si lietal každý deň, tak sedemstopäťdesiat tisíc je neviem koľko rokov. Proste veľa. Počkaj, som si nepoznačil, som si mohol pripraviť lepšie. Nejakých dvetisíc rokov by to trvalo vystreliť hore, hej.

[00:08:48] Osiris

Ale-

[00:08:48] Martir

S tým, že Falcon Heavy beží na metáne. Hypoteticky to vieš vyrábať produkciou z atmosféry. Vieme, že sa to nerobí, ale dá sa. Uh, samozrejme sa to robí z uhlíkových pá-- z ropy a podobne. Najlacnejšia výroba je hej teraz, ale hypoteticky by to vedeli robiť neutráльне voči atmosfére.

[00:09:07] Osiris

Mhm.

[00:09:08] Martir

S touto raketou. S tým, že ďalšia vec je, ako vyrobiť milióny kilometrov štvorcových clony, ktorá takmer nič neváži. Hej, alebo niečo iné. Napríklad milióny autonómnych zrkadiel. Proste, proste šialené čísla. Ďalší problém by bol, že kto by to celé zaplatil. Čo ak sa tá clona pokazí?

[00:09:31] Osiris

Ak sa pokazí plachta, že sa zmuchlá.

[00:09:35] Martir

Napríklad alebo niečo. Hej.

[00:09:37] Osiris

No tak-

[00:09:38] Martir

Zase na druhej strane clona má výhodu, že stiahnutie alebo roztiahnutie by malo trvať len pár dní a na rozdiel od geoinžinierstva, silových aerosólov, atmosféry a tak ďalej by to mohlo byť celkom akože prijateľné riešenie. Problém je, že je veľmi problematické. Takže v princípe najbližších dvadsať až štyridsať rokov je úplne beznádejných z tohto pohľadu.

Ale dobre, že sa tomu začal venovať aj vedci seriózne, akože, eh, ten inštitút vlastne pozbieral štúdie z dvetisíc dvadsaťpäť, dvadsaťšesť a tak ďalej. Hej, a vyšiel aj článok v Nature o tom a podobne. Takže seriózne sa s tým začí-sa im naj-začínajú zapodievať, ale technologicky tam proste nie sme. Jediné, čo by mohlo pomôcť, je nejaký in orbit manufacturing, ktorý neexistuje.

[00:10:30] Osiris

Mhm, som si vravel.

[00:10:32] Martir

Takže výroba na orbite priamo hej.

[00:10:34] Osiris

Alebo aspoň keby z regolitu na mesiaci sa to dalo robiť.

[00:10:39] Martir

Alebo.

[00:10:39] Osiris

Ale to je rovnako asi nereálne.

[00:10:43] Martir

Tak minimálne najbližších dvadsať rokov určite nie.

[00:10:46] Osiris

A z čoho to robia ten materiál, čo si vravel, že-

[00:10:49] Martir

Z väčšinou z hliníku. Ale nie, nie, nie, nie, to je len podobné hliníku a nejaké polyméry a tak ďalej. Takže-

[00:10:56] Osiris

Aha

[00:10:57] Martir

neviem, ne-nepozeral som presný materiál. Hej.

[00:10:59] Osiris

Hej, lebo si spomínam, jak sme tu nedávno vraveli o tých grafénových, tých nanotrúbkach.

[00:11:06] Martir

To je, tak to poviem na to, aby si spravil z grafénových nanotrúbok niekde jedna celá sedem milióna kilometrov štvorcových zabudni. To tak pár centimetrov aktuálne.

[00:11:16] Osiris

Ale veď ale práve o tom bola tá správa nedávno, že už to vedia robiť v nejakom väčšom merítku.

[00:11:24] Martir

Nie v takomto.

[00:11:25] Osiris

No jasné, že nie. Nič, že vieme robiť v takom merítku.

[00:11:28] Martir

Vieme, toľko ocele vieme dať. Hej, akože-

[00:11:32] Osiris

No tak ocele-

[00:11:32] Martir

Aj hliníku predpokladám. Počkaj, eh,

počkaj, koľko to bolo ton. Sedemdesiatdva miliónov ton.

[00:11:40] Osiris

Tak dosiek asi toľko robíme.

[00:11:42] Martir

No, približne sedemdesiatdva miliónov ton hliníku za rok vyrobí celá Zem. Takže-

[00:11:47] Osiris

To.

[00:11:47] Martir

Iba ročná produkcia hliníku by na to išla.

[00:11:49] Osiris

No.

[00:11:50] Martir

S tým, že to potrebuje strieľať hore dvetisíc rokov, tak v pohode,

to si nikto nevšimne. Na druhej strane hliníku je kopec na mesiaci, takže by sa to dalo stavať možno.

[00:12:03] Osiris

No hej, ale musíš tam dať tú nejakú zlievarenskú pec ne alebo-

[00:12:07] Martir

No musíš mať niečo, čo to dokáže áno, na tom mesiaci sťažiť, pozbierať, vyliať to. A potom raketovú rampu a tak ďalej. Ale zase z mesiaca výrazne menej delta V potrebuješ na štart.

[00:12:21] Osiris

Hej, a to by asi posielali na Zem rovno a toto speňažili.

[00:12:26] Martir

Neviem, neviem, čo je. Pochybujem, že by to bolo rentabilné.

[00:12:31] Osiris

Rozhodne viac ako robiť z toho clonu. Najhoršie je, že aj keby tu clonu urobili, tak by to len spôsobilo to, že by sme sa ešte menej zaoberali tým otepľovaním, lebo aha, mínus jeden stupeň máme čas.

[00:12:45] Martir

Hej no, tak toľko z mojej strany. Nechcem sa tomu povenovať, lebo proste o tom začali písať kade-tade. Akože, že okej, že fajn nápad, totálne nereálny.

[00:12:56] Osiris

No však takých bolo veľa, nie?

[00:12:58] Martir

Mhm.

[00:12:58] Osiris

Však to môžeme rovno proste pokryť pol Sahary zrkadlami.

[00:13:03] Martir

Mhm. Tam tiež dopadlo niečo toto. Na nejaké logistické problémy to narazilo vo veľkome mľarich.

[00:13:10] Osiris

Ne-neviem si ich predstaviť vôbec.

[00:13:13] Martir

Tak tam sa snažili aj tieto solárne panely robiť v Sahare.

[00:13:17] Osiris

Tak tie majú skôr problém s tým prachom, nie?

[00:13:20] Martir

Mhm. Nehovoriac o tom, že zo Sahary treba, aby ten piesok fúkal, lebo to robí celkom slušný kolobeh na Zemi, čo sa týka života a tak ďalej. Takže

nie je to len tak, že to môžeš zakryť, lebo to je puš zbytočné ani zďaleka zbytočné.

[00:13:37] Osiris

No veď aj tá plachta keby tam bola, tak to by neznamenalo, že by chodil taký štvorec tieňu po zemi furt.

[00:13:44] Martir

Nie, lebo keď to dáš do L2, tak to by si mal stabilne blokovanú časť slnka. Ale jednotky-

[00:13:49] Osiris

Akože by, aha, že by to bolo na nejaký malý dzinzig na slnečnom kotúči?

[00:13:54] Martir

Ehe.

[00:13:55] Osiris

Hm, okej.

[00:13:56] Martir

Fakt malý. 0,5 percenta, vieš, to je, to je nič.

[00:13:59] Osiris

Hej, nevšimneš si.

[00:14:01] Martir

Zarovnaje to dosť, ale, ale hej. Ale keď sa na to pozrieš, tá

menej ako jedna stotina. Neviem, či by si si to všimol. Taký pixel tam.

[00:14:10] Osiris

Samozrejme, určite nie.

No dobre, moja správička je zhodou náhod tiež trochu spojená s globálnym otepľovaním. Nedávno som zachytil článok o štúdii, ktorá sa dívala na to, koľko ľudí alebo vychádza taký report raz za rok. Volá sa Lancet Countdown on Health and Climate Change a tam medzi iným sleduje to, ako klimatická zmena ovplyvňuje zdravie. No a tento rok vyšiel report za rok 2023 a tam sa odhaduje, že koľko ľudí umrelo na alebo mohlo im prispieť k úmrtiu globálne otepľovanie. A vyšlo im, že keby vieš kvantifikovať veľa?

[00:14:52] Martir

Hmmm, ta neviem, asi milión?

[00:14:55] Osiris

To zblízko. No ten odhad bol sedemstodesaťtisíc a to je viac než podľa autorov v tom roku zabila malária alebo AIDS. No a-

[00:15:06] Martir

Dobre nám ide.

[00:15:08] Osiris

Hej, ale no a tu je to celkom zaujímavé to, ako k tomu číslu došli, lebo samozrejme málokde máš v úmrtnej správe napísané, že príčina smrti bolo mu teplo. Hej, tak to neni, lebo teplo väčšinou nezabíja tak, že dostaneš úpal alebo umrie človek tak, že proste sa preťaží srdce, pľúca alebo obličky. Človek, ktorý už môže mať nejaké ochorenie a do štatistík sa to zapíše ako napríklad infarkt alebo srdcové zlyhanie. Čiže toto sa nedá použiť, tie úmrtné správy veľmi, ale miesto toho sa postupuje inak, že pre každé miesto z tých sledovaných miest na Zemi sa zoberú denné počty úmrtí a teploty, ktoré boli v ten deň a z toho vyjde nejaká krivka, že koľko ľudí tam typicky umiera, pri akej teplote. Pričom pri nejakej teplote štatisticky umiera tých ľudí najmenej. Predstavme si, že keď tá, že keď za deň je, cez deň je dvadsať stupňov, tak vtedy umrie sto ľudí, hej. Keď bude cez deň dvadsaťdva stupňov, tak umrie stopäť ľudí, hej. Keď bude tridsať stupňov, tak umrie sto-stotridsať ľudí. Ale a takisto potom to ide aj naopak, že keď už sú tie teploty nízke, tak zase stúpa počet úmrtí. Keď bude mínus pätnásť, tak samozrejme, že umrie viacej ľudí ako tých sto a nie menej. No a tu je ešte dôležité tiež dodať to, že tá teplota alebo tá, to dno tej krivky napríklad alebo spodok je iný pre každé miesto. Hej, že v Madride to bude oveľa vyššie číslo, ako treba z Helsínkach, hej, lebo tam ľudia, proste ten, tie organizmy sú priviknuté na iné teploty.

No a oni sa teda dívali na to, že

proste koľko ľudí umrelo v tých dňoch pri tých teplotách verzus koľko by ich bolo umrelo, keby do tých grafov doplnili teploty, keby nebolo globálne otepľovanie, že by sa tam brala tá predindustriálna teplota.

[00:17:04] Martir

Mhm.

[00:17:05] Osiris

No a čo vychádza, tak v roku 2016 až 2023 súviselo s tým teplom v priemere päťstštyridsaťtisíc úmrtí ročne a z nich autori pripisujú klimatickej zmene šesťdesiatosem percent až. V predchádzajúcom desaťročí od 2006 do 2015 to bolo päťdesiatpäť percent. No a práve ten rok, za ktorý vyšiel ten report, ten 2023, ten bol najteplejší z toho meraného obdobia a tam bolo tých sedemstodesaťtisíc úmrtí a podiel tej klimatickej zmeny je až sedemdesiatjeden a pol percenta.

[00:17:39] Martir

To je dosť.

[00:17:40] Osiris

Hej.

Takže spolu za tých osem rokov je to asi štyri celá tri milióna úmrtí, ktoré súviseli nejako s teplom a z toho takmer tri milióny možno ten, tieto modely pripisujú klimatickej zmene. Aj to neznamená úplne, že teplo zabilo tri milióny ľudí, ale proste to vychádza z toho nejakého modelu. A mimo toho ešte ten report prepočíta aj stratené peniaze tým, že tí ľudia nemohli pracovať, lebo x, hej, bolo teplo a napríklad pre rok 2025 sa odhaduje, že tá pracovná výkonnosť sa znížila natoľko, že Svetová ekonomika prišla odhadom o 1,07 bilióna dolárov a samozrejme najviac to dopadá na poľnohospodárstvo a stavebníctvo, lebo proste robotníci sú vonku, keď je to teplo.

[00:18:31] Martir

No aj napríklad potrebuješ viacej polievať betón a podobne. Hej, keď staviaš a podobne.

[00:18:36] Osiris

Hm.

[00:18:37] Martir

Poľnohospodári samozrejme prichádzajú o úrodu.

[00:18:39] Osiris

Hej.

[00:18:40] Martir

Kopec-

[00:18:41] Osiris

Aj ako tých, tých efektov je veľa. Ale tiež v tom reporte uvádzajú nejaké pozitívne správy. Napríklad to, že v krajinách, kde od 2016 znížili znečistenie ovzdušia z fosílnych palív, tak ten čistejší vzduch podľa odhadov zachráni zhruba tristo dvadsať tisíc životov ročne.

[00:19:00] Martir

Hej, to je samozrejmé. Mhm.

[00:19:02] Osiris

No a potom ešte niekde sú protiargumenty, že na chlad umiera ďaleko viac ľudí ako na teplo, čo je zatiaľ pravda. Ale a nejaká štúdia bola, ktorá za rok 2000 až 2019 odhadli, že na chlad umrie približne 4,6 milióna ľudí ročne a tých pol milióna na teplo. Tam je ten rozdiel desaťnásobne, ale zase sa to bude preklápať. Umrtia z tepla rastú. Proste ako sa bude, ako bude postupovať to otepľovanie, tak je predpoklad, že tie umrtie, umrtia z chladu budú naopak klesať.

[00:19:40] Martir

Okej. Až do doby, než sa nerozpadne Golfský prúd a potom-

[00:19:46] Osiris

Hej.

[00:19:47] Martir

Potom tu bude veľmi chladno na severe.

[00:19:50] Osiris

No.

[00:19:50] Martir

V Kanade.

[00:19:51] Osiris

Ale čo som čítal nejaké, nejaké ďalšie články. Takže u nás, u nás v vnútrozemí, že to nebude až také drastické, ako keby si bol nejako v Anglicku alebo tak, že pri mori.

[00:20:02] Martir

Aha.

[00:20:03] Osiris

Že tu, že tu bude skôr brutálne sucho a samozrejme bude chladnejšie, ale že viac nás postihne to sucho.

[00:20:10] Martir

Mhm.

[00:20:10] Osiris

Než tá zima, že tá asi došlapne viacej na to Francúzsko a asi Španielsko, Portugalsko a týchto, nie? To možno tam-

[00:20:19] Martir

Tam som videl, že na Slovensku bolo, že tu bude púšť alebo také dačo. Na tej mapke, keď som pozeral, že čo sa stane so zemou, keď sa rozpadne Golfský prúd.

[00:20:27] Osiris

Mhm.

[00:20:28] Martir

Tam bolo vlastne celá stredná Európa plus mínus púšte.

[00:20:32] Osiris

No hej. No tak sa-

[00:20:34] Martir

Ale realita je taká, že, že nikto nevie, lebo môže to vyzerať úplne ináč.

[00:20:39] Osiris

No veď práve, že. A pravdepodobne horšie asi.

[00:20:44] Martir

Čo dve, čo dve. Dobre, takže s touto veselou správou sa s vami lúčime. Ďalšia časť znovu o týždeň. Nás môžete na www.pseudocast.sk, kde nájdete zdroje, ktoré sme použili pri príprave tém. Písať nám môžete na Discord. Ak nás chcete podporiť, lajkujte, zdieľajte, dávajte páčiky a čaute.

[00:21:03] Osiris

Dovidenia.