[00:00:02] Martir

Dobrý deň, vítam vás pri počúvaní Pseudocastu číslo sedemsto osemdesiaťsedem pre dvadsiaty piaty október dvetisíc dvadsaťšesť. Vo virtuálnom štúdiu vítam Miroslava Gábika alebo Osiris.

[00:00:14] osiris

Dobrý deň.

[00:00:14] Martir

A ja som Radoslav Vlasatý alebo Martir. Čaute. Sme podcast o vede a skepticizme. Vede sa nevenujeme profesionálne, takže ak nájdete, nájdete nejaké nepresnosti, neznalosti, píšte nám na Discord a my to opravíme v jednej z nasledujúcich častí. Okej, aký si mal týždeň?

[00:00:33] osiris

Konečne kľudný. Som nikde nebol, takže si vychutnal rutinu.

[00:00:38] Martir

Mhm. Ja som začal počúvať audiobook a volá sa to Dungeon Crawler Karl.

[00:00:43] osiris

To je všade teraz.

[00:00:45] Martir

Hej, je to strašný hype. Join3r ma na to nahuckal a je to celkom fajn, musím povedať. Je to zábavné. Ako brutálny plot armor má ten týpek, ale tak asi musí byť, keďže hlavná postava kníh.

[00:00:59] osiris

Hej, to som počul už aj v nejakých podcastoch, že to odporúčali ľudia a mám to v ako vyšli ste niekde. Ešte mám, kým sa k tomu prehrabem cez backlog.

[00:01:09] Martir

Som za dva dni prepočúval celú prvú knihu. Už som na druhej, tak nejako v polke.

[00:01:14] osiris

No okej, okej.

[00:01:15] Martir

Proste každú mor-možnú voľnú chvíľku to len počúvam.

[00:01:19] osiris

Takže na, na plno sa na to sústredíš alebo popritom niečo robíš?

[00:01:24] Martir

Snažil som sa popritom aj dačo robiť, ale väčšinou sa na to sústredím úplne.

[00:01:27] osiris

Aha.

[00:01:28] Martir

Lebo potom som zistil, že neviem, čo sa udialo za poslednú chvíľu, tak som si musel pretáčať a tak. Takže neni to.

[00:01:33] osiris

Jasné.

[00:01:33] Martir

A napríklad keď idem, ja neviem, odnesiem Samka do škôlky, idem zo škôlky peši, vieš, tak si to pustím a podobne.

[00:01:39] osiris

Tak aj ja počúvam, no cestou proste cestou zo stanice do roboty a nazad to mám ich dvadsaťpäť minút a vtedy počúvam audioknižky.

[00:01:47] Martir

Mhm. Alebo keď robím nejakú nezmyselnú prácu alebo tak, tak vtedy. Kto by to chcel, je to sci-fi. Nechcem tu vyspoilovať, takmer nič sa z nej, ale dajme tomu, že sa stane nejaká udalosť a týpek sa ocitne v nejakom dungeonne a potom vlastne postupuje cez ten dungeon. Hej, tam rieši veci a tak. Je to celkom zaujímavé.

[00:02:09] osiris

Vieš taký isekai?

[00:02:11] Martir

Mhm.

[00:02:11] osiris

To je taký žáner anime alebo mangy isekai, keď sa nejaká postava dostane do nejakého fantasy sveta. Ty-typicky niekto zomrie a sa ako respawne v proste v nejakom fantasy a je hero level jedna a potom postupuje tam.

[00:02:26] Martir

No on sa respawnol, teda ne-ne-nerespawnol sa dajme tomu, ale dostal sa do dungeonu. No nechcem povedať ako, lebo fakt je to zábavný-

[00:02:34] osiris

V pohode.

[00:02:35] Martir

Twist. Veľmi prekvapivo to začalo, lebo na začiatku začínalo tak úplne obyčajne tá kniha a potom z jedného bum. Takže super. A je to pomerne nové. Teda respektíve ja som to nepočul, takže ti poviem, že veľa ľudí, pre veľa ľudí to bude novinka. Vrelo odporúčam, je to dobrá vec.

[00:02:50] osiris

A to už má viacej kníh, nie?

[00:02:51] Martir

Deväť či koľko. Hej.

[00:02:52] osiris

No, no.

[00:02:53] Martir

Ale pre mňa je to novinka a tak. Takže ti poviem, že viacej ľudí tu bude mať ako novinku.

[00:02:58] osiris

Ja som to prvýkrát zachytil ešte, ešte pred dovolenkami, že to bolo nejak, nejak v lete a vtedy som si to pridal a potom, potom to vybuchlo strašne, že naraz to všeliде počuť.

[00:03:10] Martir

Hej, hej, tak asi je to obľúbené. No dajme tomu. Je to dobre nahovorené, musím povedať a tak. No dobre, nechcem tu toto, lebo ono dá sa to vyspoilujem a tak ja nechcem.

[00:03:20] osiris

Číta to autor alebo niekto iný?

[00:03:22] Martir

Ja neviem. Popravde je tam viacej hlasov, takže pochybujem, že to číta autor.

[00:03:27] osiris

Hej? Takú audioknižku som ešte snáď nepočul. Čo viac ľudí čítalo.

[00:03:31] Martir

Mmm, toto číta oveľa viacej hlasov. Hej, každá postava má svoj hlas.

[00:03:36] osiris

A to je super. No teda ja mám celkom rád, keď audioknižku číta autor, aj keď samozrejme nakoniec je to asi jedno, ale neviem, je z toho lepší pocit, keď-

[00:03:47] Martir

Podľa mňa hlasoví herci sú lepší na to.

[00:03:50] osiris

Je to možné. Ale napríklad, čo som počúval od Billa Brysona, ten má celkom dobré audioknihy a on ich aj číta.

[00:03:56] Martir

Mhm. Okej, takže minulý týždeň sa mne podarilo pripraviť si Nobelovu cenu za chémiu dostatočne. Dúfam, že tentokrát som to zvládol lepšie. Už som tam doplnil veci, čo som chcel, príklady a tak, lebo to bolo veľmi dôležité pri tom. Takže Nobelova cena za chémiu dvetisícdvadsaťšesť rok podotýkam. Kráľovská švédska akadémia vied sa rozhodla udeliť Nobelovu cenu za chémiu za rok dvetisícdvadsaťšesť Henrymu B. Kaganovi a Kensukovi Soyoovi za objav nelineárnych efektov a autokatalýzy v asymetrickej organickej syntéze. Takže ten pán Kagan má aktuálne deväťdesiatpäť rokov, čoskoro bude mať deväťdesiatšesť. Narodil sa pätnásteho decembra tisícdeväťstotridsať. Pekne dávno. O čo ide? Takže budeme sa baviť prevažne o chiralite. Taký pojem, ktorý označuje, že molekula nie je totožná so svojím zrkadlovým obrazom, napríklad ako pravá, ľavá ruka. Hej, zrkadlá sú rozdielne, proste nikdy nevieš preložiť ich a my máme vlastne v tele rôzne, rôznu chiralitu. Takže napríklad aminokyseliny, eh, takto v proteínoch používame iba jednu, konkrétne ľavú formu. Tak isto aminokyseliny by mali byť v ľavou forme tým pádom. To znamená, že v našich proteínoch ani žiadneho živého organizmu by sme nemali nájsť pravú formu tej chirality. Jenom takým chodom jedna forma sa označuje enantiomer alebo skrátene antiomer sa tomu hovorí. Napríklad také všetky cukry sú pravoruké, čo robilo kopec problémov napríklad pri výrobe rôznych látok ako liekov, vitamínov a podobne. Napríklad pri C-čku to bolo veľmi známe. No a začiatok tohto objavu ide až do roku tisícosemstoštyridsaťosem, keď Louis Pasteur objavil vlastne tú molekál-molekulárnu chiralitu. V princípe on robil štúdium kryštáľov, kryštálov kyseliny vinnéj a jej neaktívneho izomeru kyseliny racemickej. V princípe kryštály ohýbali ináč svetlo. Keď ich skombinoval, svetlo nebolo afektované. To znamená, že keď mal pravoručné kryštály, tak ohýnali na svetlo, ľavoručné ohýbali ináč svetlo a keď ich dal dokopy, tak prestali ohýbať svetlo. Po čase začali vznikať otázky, prečo vlastne príroda preferuje jednu chiralitu pred druhou. Hej, vidíme, že ľavou formou a pre toto pravou formou a pre tamto a tak ďalej. A následne aj anorganická chémia. Vlastne vedci pozorovali chiralitu v reakciách. V princípe sa zistilo, že podľa toho, aké, akej chirality je katalyzátor sa použije, produkuje väčšie množstvo molekúl svojej chirality. Takže vedeli vlastne, že len reakcia je asymetrická, ale nevedeli, že sa utrhne z reťaze. V princípe veľa ľudí si myslelo, že tá asymetrická reakcia je plus mínus lineárna. Teda ak chcem pravoruký produkt, musím dať stopercentne čistý pravoruký katalyzátor a podobne ľavoruký produkt tak tak isto. Hej, ten Henry, ten Kagan vlastne sa rozhodol to podrobiť testom. Robil asymetrické reakcie a naschvál používal katalyzátory, ktoré neboli stopercentne čisté. Výskumníci ich nepoužívali, lebo boli kontaminované podľa nich. No a na čo prišiel? V roku tisícdeväťstoosemdesiaťšesť vydal- štúdiu. Veľa ľudí mu neverilo, musím povedať, že katalyzátory v roz-- v roztoku málokedy fungujú ako samotné molekuly, monoméry, veľmi často sa spájajú do dvojíc. Takže si predstavme, že máme nečistý katalyzátor, v ktorom mierne prevažuje ľavoruká verzia nad pravou rukou a tieto molekuly sa začnú v roztoku spájať do troch typov dvojíc homochirálne dvojice ľava, ľava, homochirálne dvojice pravá, pravá a heterochirálne dvojice ľavá, pravá. A kľúčový trik prírody je, že zmiešaná dvojica ľavá, pravá je chemicky mimoriadne stabilná, no prakticky katalyticky úplne neaktívna. To znamená, že nekatalyzuje ďalšie reakcie. Vyzerá to tak. A čo sa stane do roztoku je vlastne, že všetky menšinové pravoruké molekuly sa okamžite vychytajú a pevne zamknú do neaktívnych dvojíc ľavoruké, pravoruké s rovnakým počtom pravorukých molekúl. V roztoku zostane voľné a aktívne už len tie ľavoruké dvojice, ktoré zvýšili navyš- navyše. A hoci bol východiskový katalyzátor špinavou zmesou, reálnu prácu vykonávala iba čistá verzia ľava, ľava, čo vedie k vysoko čistému produktu. Tento jav sa nazýva takzvaný pozitívny nelineárny efekt. O ňom už vieme hej nejakú dobu.

[00:08:09] osiris

To mi trochu pripomína, é, ten, vieš keď bol veľký tresk a tam bola normálna hmota a antihmota.

[00:08:17] Martir

Mhm.

[00:08:17] osiris

A bolo trochu viacej, nie, tej, tej hmoty.

[00:08:20] Martir

Presne.

[00:08:21] osiris

Zvyšok sa vynuloval, hej.

[00:08:22] Martir

Tak to vyzerá aj tuto. A že sa tvorila ďalšia hmota tým pádom. No aha. Takže v roku 1995 ten Kenzō Osuji, ten druhý, čo bol nobel-nominovaný, posunul tento princíp do extrému. Využil jav zvaný autokatalýza. To je situáciu, kedy produkt chemickej reakcii slúži zároveň ako katalyzátor pre svoju vlastnú výrobu. A čo on robil? Najprv menšie po-pokusy, ale finálny pokus bol vlastne štart s minimálnou odchýlkou. Takže Osuji začal s katalyzátorom, ktorý mal mizivú čistotu, napríklad mal iba 0,5 % prebytok jednej zrkadľovej formy. Zmes bola takmer päťdesiat na päťdesiat, hej, pravá, ľavá. A nastal tam exponenciálny rast. Takže táto nepatrná väčšina vyrobila o niečo viac produktov nového zrkadlového tvaru, teda rovnakého, akého je. To znamená napríklad ľavej, hej. A keďže však samotný produkt funguje ako katalyzátor v ďalšej sekunde reakcie už tento nový produkt urýchľoval výrobu iba seba samého a vlastne v kombinácii s kaganovaným blokovaním nesprávnych dvojíc sa spustil efekt snehovej gule. Správna molekula sa kopírovala čoraz rýchlejšie, zatiaľ čo nesprávna bola potláčaná, lebo zostala neaktívna. A tak dostal plus mínus deväťdesiatdeväť celá dačo čistotu, hej, výsledného produktu. No a toto je veľmi dôležité. Napríklad jeden extrémny príklad bol thalidomid alebo tak nejak sa to volá. V princípe jeden ten enantiomer pomáhal proti ranným nevoľnostiam v tehotenstve, ale druhý bol problematický a spôsoboval ťažké chyby plodu, čo je proste brutál a brutálne chyby tam boli. A potom druhý príklad z praxe sú ešte napríklad ap-antidepresívum, takzvaný citalopram, čo je vlastne racemická zmes. Racemická zmes je vlastne zmiešaná ľavá pravá strana, hej, jedna k jednej a jeho novšia čistá pravoruká verzia, takzvaný escitalopram Lexapro. Tá čistoruká verzia má rovnaký účinok pri polovičnej dávke, menej vedľajších účinkov a zároveň znižuje nebezpečenstvo predĺženia srdcového rytmu. Hej, čo pri tej zmiešanej verzii sa deje, čo je pri kopci v ďalších reakciách to má veľký význam. Zároveň to celý ten ich výskum znížil vlastne cenu, lebo keď môžeš použiť menej percentný katalyzátor čistý, to znamená, že je to výrazne lacnejšie na výrobu a tak ďalej. Takže je to prakticky brutálne dobrá vec. Dobre, toľko z mojej strany asi k tomu. Dúfam, že som to pochytil dobre, keď nie, tak sorry.

[00:10:48] osiris

A on dostal tú cenu za čo presne? Som to nejak vy-vytiesnil ten, on objavil tú-

[00:10:55] Martir

Za objav neline-nelineárnych efektov a autokatalýzy v asymetrickej organickej syntéze.

[00:11:01] osiris

Čiže on do-on došiel na to, že-

[00:11:03] Martir

Jeden došiel na to-

[00:11:04] osiris

Ten katalyzátor sa spojí tie ľavé, pravé.

[00:11:06] Martir

Áno, že ľavá, ľavá, pravá, pravá, pravá a sú neaktívne. A druhý prišiel na to, že vlastne je tam ešte tá autokatalýza. Keď robil tie experimenty s tými veľmi nečistými katalyzátormi a tak ďalej, hej a dokázal vlastne, že z päťdesiat na päťdesiat katalyzátora dokáže spraviť deväťdesiatdeväť celých deväť päť percentnú čistotu.

[00:11:27] osiris

Tým, že sa to vynuluje, hej?

[00:11:28] Martir

Mhm.

[00:11:29] osiris

Okej.

[00:11:29] Martir

Čo ma zaujíma, ako robili jedna k jedna zmesi potom.

[00:11:32] osiris

Normálne, nie? Liter jednej, liter druhej.

[00:11:35] Martir

Neviem. Akože vieš, lebo keď to takto automaticky by to malo fungovať. Neviem presne, aké tam boli postupy. Musím povedať, že tomu úplne nerozumiem, jak to sa predtým dialo, čo tam robili, že proste to bolo zle.

[00:11:47] osiris

Mhm.

[00:11:47] Martir

Môže byť, že mali zlú chiralitu molekúl kompletne, hej? Ja neviem. Fakt ne-netuším, lebo tak to mi príde, že keď by trošku dbali na tú chiralitu molekúl, tak by automaticky mali vyššiu koncentráciu a automaticky by im to malo bežať. Ale možno len nerozumiem tomu, že čo tam bolo nové.

[00:12:06] osiris

Hm, okej, dobre. É, ja mám správičku zase nejakú trochu menej štandardnú tentokrát. Ma zaujala správička, čo popisuje nejaký experiment iba. Takže tý-týka sa Holandska ten experiment a mora. Ako vieme, nejaká časť Holandska je samozrejme pod úrovňou mora a celkom ich znepokojuje to more, hej, že by ich mohlo zaplaviť a samozrejme-

[00:12:32] Martir

Oni tam majú tie valy a pumpy, nie? Čo pumpujú vodu preč.

[00:12:35] osiris

Majú kadečo. No a so zhoršujúcou sa klimatickou krízou alebo s globálnym otepľovaním, hej, sa zvyšuje riziko aj nejakých búrok a veľkých vĺn. No a oni tam majú nejaké hrádze, ktoré by mali byť navrhnuté na takzvané tie tisícročné búrky. Lenže vedci usúdili, že možno by nemuseli úplne čakať na tie tisícročné búrky, ale mohli by to skúsiť nejak nasimulovať, že čo sa stane s tým pobrežím. Špecificky ich zaujímalo, ako by to zvládalo, zvládala nejaká pripobrežná bažina, čo sa volá po anglicky salt marsh. Po našom je to nejaký slaný močiar alebo aj môže to byť slanisko. Som sa dočítal, že nejaké slanisko máme aj na Slovensku a to je pri Kamenické slanisko pri Nových Zámkoch. Vlastne to je to, čo to evokuje, že v tej pôde je proste kopa soli. No a ten močiar, keď je pri mori, tak ešte plní aj nejakú funkciu, že je to ako keby nárazník pred tými samotnými hrádzami, ktoré tam vybudovali. A nárazníkové vlastnosti má, ten, tú funkciu nárazníka môže plniť dvoma rôznymi spôsobmi. A to po prvé je to, že je to tak trochu vyvýšená plošina, čiže nad ňou, nad tým je plytšia voda, samozrejme. A po druhé tá tráva alebo porast klade nejaký odpor tej vode. Čiže jedno plus druhé rovná sa menšie vlny rovná sa menšie nároky na tú samotnú hrádzu. No a práve toto chceli otestovať, ako ten, ako to slanisko alebo ten slaný močiar, á, presne vplýva na tie vlny. Čiže išli na to tak, že, á, na jeseň 2023 išli do nejakej prírodnej rezervácie na pobreží Wattového mora na severe Holandska a tam, á, vyrezali kopu toho močiara, po-bloky toho močiara aj so zeminou a koreňmi. Á, predstavujeme si tri až šesťtonové bloky, ktoré neviem koľko to malo do hĺbky snáď meter. No proste akože celý ten, no, ako aby to nasumo-nasimulovali pekne. Všetko to naviezli do niečoho, čo sa volá Delta Flume v Delfte a to je vlnový kanál, ktorý má tristo metrov na dĺžku, päť na šírku a deväť a pol na hĺbku a na jednom konci je potom také obrovské veslo, ktorým, ktoré potom tam robí vlnobitie. No a v tom, á, v tom kanále poskladali z tých blokov vyše tristo metrov štvorcových močiara a za nim nejakú umelú hrádzu. Akože, čiže nasumulovali taký výrez pobrežia. No a celú zimu to sa o to nejak starali, polievali aj svietili na to UV lampami, s-simulovali, ako chceli, aby sa to uchytilo. Á, a potom vo februári 2024 začali púšťať vody. Najprv od nižších od sedemdesiatpäť centimetrov až po dva metre a hĺbka tej vody nad močiarom bol až štyri metre. No a test trval dvadsaťjeden hodín. No a potom na konci, keď ten experiment skončil, tak tam nabehli s kosačkami, pokosili tú trávu až po zem a pustili znova vlny, aby odizolovali vplyv tej, á, pôdy verzus vplyv pôdy plus trávy, ktorá je na tom.

[00:15:38] Martir

Vegetácia. Mhm. No, mimochodom, mangrovy sú údajne veľmi, veľmi prospešné proti vlnám.

[00:15:43] osiris

No jasné, hej, hej, ale tie sú zase niekde inde.

[00:15:46] Martir

Asi sa nedajú pestovať v Nórsku, no.

[00:15:48] osiris

Asi nie. A potom to po tejto zaťažkávacej skúške, á, zmerali, koľko tej pôdy ubudlo. Môžeš si tipnúť, á, že koľko, koľko jej zmizlo.

[00:15:58] Martir

Ako v percentách, v metroch alebo tak?

[00:16:01] osiris

Na, na výšku v metroch, hej.

[00:16:03] Martir

Ja neviem. Bez trávy, bez toho, aby to niečo držalo, tipujem takých štyridsať centimetrov preč.

[00:16:10] osiris

Iba sedem milimetrov.

[00:16:12] Martir

Sedem milimetrov. Okej.

[00:16:13] osiris

Hej, hej, to je, to je preto, že tá pôda je prerastená rôznymi koreňmi.

[00:16:19] Martir

Dobre, ale bez trávy, keď bola?

[00:16:21] osiris

Nie, za tých dvadsaťjeden hodín krát dva zmizlo len sedem milimetrov pôdy v priemere, že nie všade rovnomerne, ale priemerne sedem milimetrov.

[00:16:30] Martir

Dobre, ale to bolo s tými trávami alebo s trávami nezmizlo nič?

[00:16:33] osiris

Najprv boli trávy, boli vonky, pokosili trávy, urobili vonky a potom tam ubudlo sedem milimetrov.

[00:16:41] Martir

Dobre a robili, že koľko ubudlo pôdy, keď tam boli trávy bez pokosenia?

[00:16:45] osiris

Nie, neviem ti povedať. Možno to bolo dva milimetre s trávou a päť bez trávy. Neviem, ak-

[00:16:51] Martir

No pre mňa je to dôležité, lebo keď tam je porast, tak by som čakal, že menej pôdy zmizne, vieš?

[00:16:56] osiris

No dobre, no tak zmizlo menej, hej.

[00:16:57] Martir

Ale keď skosíš ten porast, že tam neni žiaden, tak by malo zmiznúť viacej.

[00:17:02] osiris

A dohromady to bolo sedem milimetrov.

[00:17:04] Martir

Mhm. No dobre, okej.

[00:17:05] osiris

Takže je to také miniatúrne, že neviem či, ako nejak som sa potom nepýtil, že koľko presne ako to je rozdelené.

[00:17:13] Martir

Tak podľa mňa najzaujímavejší údaj by bol z toho, že ja neviem, že s trávou zmizlo jeden milimeter alebo pol milimetra a z, bez trávy šesť celá päť milimetra dajme tomu, hej, a tým pádom vidíš ten nepomer, že keď tam je vegetácia, ako to chráni.

[00:17:26] osiris

No hej, hej, ale taká pod-podstatná, no Dobre, ešte sa k tomu okrajovo asi vrátime. Proste neviem ti odpovedať, koľko to bolo.

[00:17:35] Martir

To je jasné.

[00:17:35] osiris

Aký tam bol ten pomer. No a potom, čo sa týka trávy, tak tej tráve sa darilo podstatne horšie. Už po tom prvom kole vĺn zmizla tretina tej nadzemnej hmoty. Tých, tých kol tam, kol tam bolo viac. Hej, si spomeňme, že som hovoril, že začínali vlny od sedemdesiatpäť centimetrov po dva metre. Čiže veľmi rýchlo zmizla tretina a na konci ostala asi len štvrtina z tej pôvodnej trávy. No a čo sa týka vplyvu na výšku vĺn a pri najväčších vĺn, pri najmenších vlnách, tých sedemdesiatpäť centimetrových, keď tam bola tráva, tak sa znížila výška vĺn o šesť až dvadsaťdva percent podľa toho, ako bola už tá tráva otlčená. A postupne to samozrejme sa znižovalo to číslo a pri dvometrových vlnách to už bolo iba nula až šesť percent. Čiže čo nikoho neprekvapí asi čím, čím je väčšia búrka a vyššie vlny, tým menej pomáha tráva na zemi.

[00:18:26] Martir

No to je jasné.

[00:18:27] osiris

A čím dlhšie tá búrka trvá a čím je agresívnejšia, tým viacej tú trávu zlikviduje.

[00:18:31] Martir

Toľi dr-treba mangrovy, ktoré budú rásť v Nórsku.

[00:18:34] osiris

Hej, ale o Holandsku hovoríme.

[00:18:36] Martir

Teda Holandsku. Dobre.

[00:18:37] osiris

Ale ani tam nie sú, takže tiež ich treba.

[00:18:40] Martir

Hej, hej.

[00:18:40] osiris

No a autori hovoria, že tá hranica nejaká je okolo jedného metra, že pod ňou vidno ten vplyv trávy nejak markantne a nad ňou to už je proste pod desať percent, čo je nic moc. No ale čo, čo bolo celkom prekvapivé a no na čom sme sa tak aj dobre zasekli, bolo to, že koľko tej pôdy to odnieslo a tu je to sedem milimetrov. Ale tu je podstatné ale, že v tom kanáli ten močiar mal na prednom okraji ochranu z prútia a dno pod ním, pred ním bolo betónové. A to bolo, to bol zámer, lebo ich zaujímalo, čo sa deje s povrchom toho močiara. Lenže v prírode močiare takto neubúdajú, že proste po nich chodí hore dole vlna a zhora ubúdajú. Že oni ubúdajú zboku, a to vlastne š-špeciálne spredu. Prebieha to tak, že tie vlny podmývajú ten predný okraj. Vieš, čiže vznikne taký ako keby útes a z toho to po-postupne odryzáva, hej, zboku. A práve toto v tom experimente ako zabránili, aby sa to, tomuto, toto nedialo. Čiže je to síce malé číslo, ale v praxi to funguje inak. Takže to nie je úplne nové. Takisto potom ešte oni uvádzajú, že ten odhad pre trávu je skôr taký opatrný, lebo oni testovali aj v zime. Ako už sme hovorili, aj ten február. Vtedy tá tráva je dosť slabá a druh, ktorý tam mali, to bol nejaký druh píru, takže ten sa celkom ľahko láme a že nejaké iné pružné, pružnejšie rastliny by mohli vydržať o čosi viac. Ale čo zase nahráva tým, tomuto experimentu alebo tomu, že tam me-menej tej pôdy to odnieslo, bolo to, že tá pôda bola európska, čo znamená, že bola prevažne minerálna. Lebo keby to bol nejaký močiar, ktorý by bol nad rašelinovú pôdu, alebo boli by to nejaké brakické močiare, teda to s-také polosladké, že tam sa zmiešava slaná, sladká voda, tak tá pôda by mala ešte menšiu odolnosť, čiže viacej tá búrka by jej odniesla. Čo bolo vidno v, keď boli hurikány Katrina a Rita, tak tie vzali stovky kilometrov štvorcových močiarov, a to prevažne tých brakických začal, čo slané a vydržali lepšie.

[00:20:42] Martir

Mhm.

[00:20:42] osiris

No a dokonca to malo aj nejakú pointu. Tento výskum nie len taký, že zo zaujímavosti. A to je preto, že keď oni by dokázali nejak kvantifikovať vplyv tých močiarov, ako som hovoril, oni sú, proste majú močiar a za ňou je nejaká hrádza a oni teraz musia premýšľať nad tým, o koľko tie hrádze dvihnúť s postupujúcim globálnym otepľovaním. A keď im teraz vyjde napríklad, že ne, že ju budú musieť dvihnúť o pätnásť, dvadsať centimetrov menej tú hrádzu, čo neznie síce veľa, ale na, ale tých čím viac tam tých hrádzí je, tak tým je väčšia tá úspora. No a autori citujú nejakú štúdiu, kde to vyrátavali a im vyšlo v alebo v tej štúdii, ktorú, na ktorú sa odkazuje, že ak by museli jeden kilometer hrádze zvýšiť o nula celá dva metra menej, čiže o dvadsať centimetrov menej, tak ušetria cca jeden a pol milióna dolárov. Čiže tam, tam tá úspora na, nie je to veľa, ale ako tých dvadsať centimetrov, ale na peniaze to môže byť riadna bunča.

[00:21:46] Martir

Hej, to je, to je značná úspora, no.

[00:21:49] osiris

Čiže oni to potom nazvali, že treba nejakú tam zelenú šedú ochranu, hej, green gray a tu je tá, tá zelená je práve toto. Tento ekosystém a šedá je ten betón za ním.

[00:22:02] Martir

Mhm. Dobre. Tým pádom sme sa dopracovali na záverečnú časť tejto časti Pseudocastu. Ďalšia časť znova o týždeň. Nás môžete na www.pseudocast.sk, kde nájdete aj zdroje k témam, o ktorých sme rozprávali. Písať nám môžete na Discord. Ak nás chcete podporiť, lajkujte, zdieľajte, dávajte páčiky a čaute.

[00:22:17] osiris

Dovidenia.