Dnes by som chcel napísať pár riadkov o fenoméne, ktorý na Slovensku registrujem v niekoľkých uplynulých rokoch. Je to podľa mňa vyústenie jednoduchého mechanizmu ponuky a dopytu na pracovnom trhu – závody si žiadajú vzdelaných ľudí, ľudia sa teda ryjú na školy, aby mali titul a keďže školy nepociťujú tlak po kvalitnom vzdelaní ale iba po vydávaní papiera, prispôsobujú sa vzniknutej situácii.

Výber školy za osirisových detských liet

Toto som postrehol už za mojich stredoškolských čias, keď sa trebalo hlásiť na vysokú školu (takmer 10 rokov dozadu). Nespomínam si na jediný prípad, keď niekto zo spolužiakov prehlásil, že oblasť pomocnej kombajnistiky ho baví, chcel by sa o tom viac dozvedieť, a preto sa nahlási na Vysoké učenie poľnohospodárske, odbor “Asistent obsluhy kombajnu”. Nevravím, že nikto taký nebol, len že si na to nespomínam. Na čo si ale spomínam veľmi dobre bolo, že viacerí sa hlásili proste na školu, ktorá vyzerala, že ponúkne cestu najmenšieho odporu pričom výber zamerania bol podmienený tým, komu sa na akom predmete relatívne darilo. Potom si pamätám na pár ľudí, čo išli na právo alebo medicínu, pretože si vedeli do hlavy natrepať haldu textu (nemyslím to ako urážku, to chce tiež talent. Ja to napríklad neviem, ešte aj na prednese poézie a prózy som sa text učil len tak rámcovo a nie naspamäť) no a ja konkrétne som bol kategória “biológia a chémia je fuj, bifľovať sa neviem, ostáva mi len technika”, takže som skončil na škole, ktorá ma nebavila, čiže som sa tam veľmi dlho neohrial.

My chceme titul!

Ale samozrejme sme sa na výšku hlásili komplet všetci, pretože titul musí byť, lebo je to cool vec a bez toho vás nikto nezamestná. Nuž a toto zmýšľanie, ktoré sa mi v retrospektíve vidí, že už za mojich čias bolo v zárodku, dnes dorástlo do obludných rozmerov. Čo tam po vzdelaní, hlavne titul treba a je nám jedno, odkiaľ! Žiarivý príklad adaptácie sa tomuto spoločenskému trendu je odbor “sociálna práca”, podľa možností poskytovaný Univerzitou Marty Vomáčkovej z Hornej Môlče na detašovanom pracovisku Kotrčiná Lúčka študovaný korešpondenčne. Keď v tejto súvislosti použijeme slovné spojenie “náročné štúdium” alebo “absolvent sa uplatní na trhu práce”, nemôžme sa ubrániť úškrnu. Ale podstatné je, že každý rok vyprodukuje pár desiatok magistrov.

Načo je to dobré?

Vôbec nerozumiem, ako niekto môže dojsť k záveru, že je lepšie márniť nie zanedbateľné zdroje (nemyslím teraz len finančné, ale aj svoj čas) na štúdium takejto obskurnej veci. Nie žeby som chcel zhadzovať prácu sociálnych pracovníkov, ale koľko asi pracovný trh týchto ľudí potrebuje ročne? Dočítal som sa, že v roku 2011 toto vzdelanie utrpelo asi 2000 ľudí. Treba nám ročne 2000 sociálnych pracovníkov? Oprava : bolo ich takmer 8000, z toho vyše polovica externistov. Zle som to spočítal. Veľmi podobné sú čísla aj pre ročník 2012/2013.[1] Nuž…podľa mňa skôr nie. Neprajník by mohol dodať (našťastie tu žiaden taký nie je), že čo nevidieť budeme mať viac sociálnych pracovníkov ako sociálnych prípadov.

No a načo je to naozaj dobré?

Myslím, že hlavný havo je zakopaný v rôznych štátnych úradoch a školách. Nazdávam sa, že úradník po získaní titulu poskočí do vyššej platovej skupiny, a toto je asi aj hlavný hnací motor tejto problematiky. Vyriešilo by to zrušenie tabuľkových platov a ohodnocovanie pracovníkov podľa ozajstných vedomostí a prínosu? Tento konkrétny problém asi áno, ale ani si netrúfam odhadnúť, ako by to zamávalo s celým zabehnutým systémom, aj keď je mi ťažko uveriť, že by sa situácia zmenila k horšiemu (nejak drasticky oproti tomu, čo tam je teraz).

Čo by robil osiris

Ak by som ja bol zamestnancom štátnej správy a oplatilo by sa mi vyštudovať nejakú takú srandu (teda že by sa mi do dôchodku vrátilo viac, ako by som do toho musel vraziť), asi by som do toho šiel. Avšak za predpokladu, že končím strednú školu, tak by som na to v každom prípade kašlal. Na trhu je už teraz prebytok absolventov týchto lukratívnych odborov a preto súdim, že by sa mi viac oplatilo radšej niekde inde zbierať prax. Alebo sa jeden rok učiť jazyk, spraviť si zváračský kurz alebo hocičo iné a potom štyri roky zbierať prax a aj tak by som mal veľký náskok pred absolvenom našej pomyselnej Univerzity Marty Vomáčkovej. Na druhej strane si uvedomujem, že v maturitnom ročníku som aj ja uvažoval úplne inak. Som celkom zvedavý, kam až tento fenomém bude eskalovať a kde sa ta komédia s titulmi “za klobásky a butylku” zastaví.

Zdroje:

  1. Štatistická rocenka – vysoké školy ^

Osiris sa spolupodieľa na tvorbe Pseudocastu a prispieva do Pseudocast blogu. Väčšina postov na stránke sú jeho dielo (samozrejme okrem jOin3rových článkov). V súčasnosti pracuje v Brne ako databázový administrátor pre istú nadnárodnú korporáciu. Vo voľnom čase si rád pozrie online prednášky z rôznych prestížnych univerzít (cez rôzne projekty ako napríklad Coursera alebo VentureLab), lepí si modely lietadielok alebo športuje (najmä posilňovanie a kickbox). V minulosti zvykol tráviť nie zanedbateľný čas hraním počítačových hier, ale dnes už na to nemá toľko priestoru ako kedysi.

Čítajte viac od Osirisa

6 Replies to “Sociálna práca

  1. Analyticky a teda aj argumentacne slabe z viacerych dovodov:

    1) Neporovnavas udaj poctu socialnych pracovnikov s predchodzimi obdobiami a tvoje tvrdenie o „naraste“ ostava nepodlozene.

    2) Vobec sa ani nesnazis (ani len namatkovo) o analyzu ci je tento pocet privysoky. Iba to tvrdis. Najjednoduchsie by bolo porovnat tento udaj s inymi krajinami, napriklad s CR alebo unymi krajinami s podobnym poctom obyvatelov; s rozdielnym poctom obyvatelov; a inym socialnym systemom (napriklad severske krajiny).

    Alternativny pristup by bol zhodnotit ci sa Slovensko nevyznacuje urcitymi specifikami, napriklad serioznymi problemami ohladne socialnej situacie mnohych romskych rodin, kde jedine seriozne riesenie podla viacerych odbornikov je nasadenie vysokeho poctu socialnych pracovnikov do terenu tak aby mal na starosti kazdy pracovnik urcity pocet rodin, ktory by mohol realne zvladnut. Momentalne je prislusny urad co ma toto na starosti nesmierne poddimenzovany, takychto pracovnikov je v statnom sektore zalostne malo. Toto ma seriozne nasledky pre mnohe (nielen romske) socialne slabe rodiny.

    Pocet vystudovanych socialnych pracovnikov (podla tvojho nazoru prilis vysoky) je z tohto pohladu adekvatny. Co je neadekvatne je statna politika sucasneho vladneho SMERU (ktory vykradol miliardy eur z euro fondov urcenych na romske projekty) a taktiez predoslych pravicovych vlad, ktore si neuvedomuju, ze riesit spravanie rodin nie je mozne len skrz zmenu legislativy. Tu je potrebne zmenit vyse 600 rokov zafixovane kulturne praktiky a inak ako so specialne vyskolenymi terennymi pracovnikmi to proste nepojde. Navyse mnoho socialne slabych neromskych rodin ma zo statu minimalnu asistenciu, stat nie tak davno navyse rusil/ silne skresal statne centra pre psychologicku pomoc, minimalizujuc uz bez tak slaby system pomoci.

    1. 1. „…tvoje tvrdenie o „naraste“ ostava nepodlozene.“

      Rýchlo som preletel článok, kde hovorí o „naraste“? Aj napriek uvodzovkám sa toto slovo nachádza iba v tvojom poste. Jedine, že by si reagoval na „Nuž a toto zmýšľanie… dnes dorástlo do obludných rozmerov“. Tu pozoruje zmýšlanie, nie nárast počtu sociálnych pracovníkov. Tak isto je z kontextu jasné, že vyjadruje svoj názor a odhaduje.

      2. Porovnanie počtu absolventov s Českom (alebo iným štátom) by nám nič nepovedalo. Celá pointa článku je v tom, že to študujú iba kvôli titulu bez toho aby túto špecializáciu v tom počte potreboval pracovný trh. Ak by si chcel porovnať s Českom, musel by si predpokladať, že v Česku sa nič také nedeje. Článok sa nepokúša analyzovať či je počet privysoký, veď je to tam napísané „Nuž…podľa mňa skôr nie.“. Zjavne podľa slov „podľa mňa“ autor vyjadruje svoj názor. Zjavne máš od článku iné očakávania ako autor. Autor to berie ako zamyslenie a ventil na to, nad čím rozmýšľa alebo čo ho hnevá a neberie to ako analýzu počtu pracovných miest zo sociálnym zameraním vysokoškolských absolventov v rokoch 2011 až 2013.

      Ďalej píšeš, že vyštudovaných sociálnych pracovníkov (z jedného pohľadu podľa „viacerych odbornikov“) je adekvátny počet, ale potom píšeš, že príslušný úrad je nesmierne poddimenzovaný, čím vlastne súhlasíš s autorom, že je absolventov viac ako ich potrebuje pracovný trh.

    2. vdaka za pripomienky, ale mimo toho, co napisal joiner len dodam, ze moje blogy nie su velmi seriozne (to je prekvapko, co? =) ), ani by som take nepisal, lebo ma to nebavi. mna bavi pisat presne tak, ako to robim doteraz…na seriozne veci je tu joiner, ja som comical relief character =)

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.