Cez víkend som bol doma u rodičov pri príležitosti konania Spišských trhov. Je to taký jarmok ako hociktorý iný v ľubovoľnom inom meste – kolotoče, stánky s blbinami, stánky s pivom a davy ľudí. Pozorný návštevník zbadá aspoň jedného spolužiaka zo základnej školy, prípadne unaveného trhovníka odpočívajúceho v kríkoch (vo výnimočných prípadoch je to jedna a tá istá osoba).

Cesta tam

Naša púť sa začala v piatok popoludní. Nešiel som na obed, lebo som mal zálusk na guláš s knedlíkom a pivíčko v reštauračnom vozni, ale České Dráhy mi urobili mastodontský škrt cez rozpočet a reštaurák nezaradili, takže sme si sadli do kupéčka k nejakým iným ľuďom, z ktorých sa vykľuli mimoriadne ukecaní dôchodcovia. Miesto čítania si knižky som sa teda dozvedel všelijaké pikošky o ich príbuzenstve (naše Marča vůbec nechce vařit), záľubách (koukej dědo, tady by rostli houby!) až po oboznámenie sa so zdravotným stavom pani dôchodkyne.
Vláčik samozrejme meškal. Síce len pár minút, ale stačilo to na to, aby sme v Bratislave nestihli plánovaný prípoj. To nič, dali sme si pivko a šli sme na nasledujúci spoj.
Ale nič nás nemohlo pripraviť na ten dobytčák, ktorý vypravili. Staré vozne s koženkovými sedačkami, asi desaťtisíc ľudí, samozrejsťou bola absencia klímy, takže nasledujúcich takmer 6 hodín sme strávili v natrieskanom kupé kde sme sa všetci usilovne potili, teplota sa limitne blížila tej na povrchu slnka, spomedzi ďalších spríjemnení cesty spomeniem prievan a hluk (pretože sme pochopiteľne museli mať nonstop otvorené okno). Proste nič pre slabé povahy.

Trhy

V sobotu sme sa prešli po trhoch. Hlava na hlave, stánok na stánku, somariny na somarinách. Štandardne všade predávali ten istý tovar s rôznou mierou nepoužiteľnosti, riedené, ale zato o to drahšie nápoje a do toho hrali lahodné tóny bulharského popu 80-tych rokov z kolotočov. Dali sme si aj medovinu a musím povedať, že v lete je to dosť nanič nápoj. Večer sme sa občerstvili v pohostinstve a šli sme šoférovať autíčka, čo bola náramná sranda. Dnes mi to už také vtipné nepríde, pretože mám poriadne omlátené kolená. Už sa teším, ako mi krásne dozrejú modriny a budem hrať všetkými farbami dúhy.

Cesta naspäť

To už prebehlo menej agresívne ako cesta tam. Mali sme miestenky v klimatizovanom kupé, takže sa dala v pohode čítať knižka, nikto sa veľmi nepotil, flatulencia bola udržiavaná na prípustnej úrovni a zbehlo to celkom rýchlo. Nikoho neprekvapilo, že sme pre zmenu nestihli prípoj v Bratislave, ale zašli sme na pivko a večeru. Pôvodne som si chcel dať kurací šalát, ale po tom, ako nás čašník informoval, že im nedodali zeleninu, musel som svoju voľbu prehodnotiť a vybral som si druhé najzdravšie jedlo v ponuke – vyprážaný syr, hranolky a tatárka. Zvyšok cesty už prebehol relatívne pokojne s čapovaným pivkom v reštauráku.

Čo sa mi páčilo

Dostal som sa domov po takmer dvoch mesiacoch a videl som sa s rodinou a psíkom. Stretol som zopár kamarátov, ktorých som nevidel hádam aj pol roka. V piatok som mal pol dňa dovolenky. Ale najmä som šoféroval autíčko.

Čo sa mi nepáčilo

Jednu jazdu som nešoféroval autíčko. To bola istotne tá jazda, keď som si omlátil kolená o palubovku. Stratil som slnečné okuliare (určite to bolo vtedy, keď som bol len spolujazdec). No a tá cesta vlakom bola smrť. Rýchlikom o 14.38 z Bratislavy už nepôjdem ani za frasa.

PS iba pre chlapov

Minule ako sa hral ten posledný futbalový zápas, čo hrali jedni pajkovia oproti druhým a jeden kopol do lopty a potom do nej kopol iný hráč, a potom zapískal rozhodca keď tréner kričal, aby konečne dali gól no a teraz keď už ženy nečítaju, keď som vystúpil v Bratislave z vlaku, tak som si prdol že mi až prišlo ľúto tých neborákov, čo išli za mnou, ale to trvalo len krátku chvíľku – presne po ten moment, keď som ucítil, že rovnaký nápad (nutkanie) malo asi tisíc iných ľudí, čo vystupovalo predo mnou. Hrôza, ako keby tchora rozpáralo. Musel som o tom niekomu povedať.

Author: osirisko

Osiris sa spolupodieľa na tvorbe Pseudocastu a prispieva do Pseudocast blogu. Väčšina postov na stránke sú jeho dielo (samozrejme okrem jOin3rových článkov). V súčasnosti pracuje v Brne ako databázový administrátor pre istú nadnárodnú korporáciu. Vo voľnom čase si rád pozrie online prednášky z rôznych prestížnych univerzít (cez rôzne projekty ako napríklad Coursera alebo VentureLab), lepí si modely lietadielok alebo športuje (najmä posilňovanie a kickbox). V minulosti zvykol tráviť nie zanedbateľný čas hraním počítačových hier, ale dnes už na to nemá toľko priestoru ako kedysi. Čítajte viac od Osirisa

5 Replies to “Spišské trhy

    1. podla nicku neviem kto si…ale do snv sa najblizsie dostanem az v polke septembra. to cestovanie je otras, neda sa tam chodit kazdy mesiac =)

  1. ja mam tiez omlatene koleno, takze potvrdzujem, ze to urcite bolo ked si bol ten spolujazdec 🙂 a k tomu co uz zeny nemali citat, to isto z toho piva za 90 centov 🙂

Napísať odpoveď pre Rado Zrušiť odpoveď

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.