The beginning

Ahojte, drahí poslucháči (tí pozornejší si už dozaista všimli, že teraz nie sú poslucháči, ale čitatelia. Tí, ktorí si to nevšimli – PREKVAPKO!), zo svojho virtuálneho štúdia sa k vám prihovára cestou blogu osiris. Áno, je to tak, Pseudocast sa po zdarnom etablovaní do podcastovej časti internetov rozhodol rozšíriť svoje pole pôsobnosti aj do blogosféry. Plánovalo sa to síce spustiť viacmenej paralelne, ale z rôznych príčin sa tak nestalo (koho napadlo, že tá príčina by mohla byť len jedna, a to lenivosť, nech okamžite spraví desať klikov, drepov a brušákov). No a kedže sme svedomití, a čo si zaumienime, to aj splníme (eventuélne), tu je prvý Pseudocast blog.

Rozhodol som sa, že tento jubilejný prvý blog rozdelím do niekoľkých častí. Úvod, jadro a záver (blogy síce veľmi nečítam, ale predstavujem si, že tento „vtip“ každý blogger použil aspoň raz – a vari som ja horší!?).
Ale nie, teraz chvíľu vážne. V prvej časti sa vás pokúsim presvedčiť, aký som náramne zaujímavý človek a že chcete nedočkavo hltať každé písmenko, ktoré napíšem plus mať ma ešte radšej keď rozprávam v podcaste. Potom samozrejme skúsim v krátkosti načrtnúť, o čom asi tak budem tie písmenká produkovať a potom to nejak nenásilne uzavriem. Možno.

Aby som tu pridlho nepísal okolo horúcej kaše. Moja prezývka je teda osiris, mám 27 rokov (aby ste vedeli, že nie som zas úplne starý cap, ale takisto ani mládežnícke huncútstva mi nie sú celkom cudzie), detstvo som prežil v Spišskej Novej Vsi a posledných zopár rokov žijem v Košiciach kde som aj stretol dievku, ktorú som si nakoniec zobral za ženu k veľkej radosti všetkých zainteresovaných strán.

Pracujem ako databázový administrátor s programom Oracle (to je také ako Excel, ale vo veľkom) čo je síce z pohľadu Pseudocastu jedno, ale z môjho nie, pretože na rozdiel od mnohých povolaní ja nemusím dvíhať ťažké veci (aspoň teda pracovne nie) a robím v teple. Čo sa týka koníčkov, ták s obľubou maniačim (hrám sa videohry), chodím dvíhať železo do posilovne, trénujem kickbox v rámci možností, semtam si zo srandy idem zabehať, rád čítam knižky (keby som mal povedať zopár obľúbených autorov tak Terry Pratchett a Edgar Allan Poe), lepím si modely lietadielok alebo hocičoho iného (momentálne skladám ponorku) a samozrejme sa spolupodieľam na tvorbe Pseudocastu.

Najprv som bol v Pseudocaste len ako hosť, ale potom sa jOin3r rozhodol, že tam chcem byť nastálo a keďže má fúzy a je to veľký silák, nemohol som odporovať a odvtedy som vynechal tuším len jedno nahrávanie v septembri 2012, pretože som mal nejaké povinnosti na tureckej riviére (jesť, piť, ležať pod palmami, cikať do mora a podobne). Hádam aj stačilo, však ešte viac sa vyfarbím pri nasledujúcich blogoch.

A o čom teda tie nasledujúce blogy budú? Pravdupovediac ešte si nie som celkom istý, pretože som nikdy predtým neblogoval, takže ktovie, či tých blogov nebude päť a potom fajka zhasla. Ale dajme tomu, že nezhasne. Tak v prvom rade by som chcel čiastočne prekladať, čiastočne komentovať rôzne newsky, ktoré sa mi zdajú celkom zaujímavé, ale z rozličných dôvodov sa mi ich neporadí odprezentovať v podcaste. Neviem teraz povedať, či toho bude veľa alebo nie, ale hádam aspoň na jednu takú za týžden narazím. Aj keď sa samozrejme môže stať, že narazím na osem takých newsok alebo na nula.

A ešte mám povolené si tu semtam napísať aj nejaký osobný blábol, ktorý nemusí vôbec súvisieť s Pseudocastom. Napríklad ma predbehne nejaká pajko v potravinách, a ešte mi nadôvažok stúpi na palec. Ja zatnem zuby, ale potom prídem domov za počítač a tu, na blogu, mu to natriem, parchantovi jednému, bodaj by mu deti nevedeli ceruzku držať! Mimochodom, presne toto sa mi dnes stalo, keď som si bol po práci kúpiť v obchode nejakú poživeň – a ten chlap sa mi vôbec neospravedlnil (alebo som ho nepočul, lebo som mal slúchatká. Ale to je jedno. Ide o princíp).

Ok, vidí sa mi, že dosť textu som vyprodukoval, tak vám ešte narýchlo poviem o sebe zopár náhodných faktov a balíme. jOin3ra som prvýkrat stretol, keď sme spolu hrali turnaj v hre Quake 3 Arena v počítačovej herni v Spišskej Novej Vsi (skončili sme druhí). Mám rád ananás, seriál How Not To Live Your Life a vôňu ihličnanov. Ľúbim pálivé jedlá a moje obľúbené zmrzliny sú kokosová (najlepšiu na svete som mal na Mauríciu. V areáli hotela, kde sme boli s mojou milovanou na svadobnej ceste, mali kokosové palmy. Každé ráno išiel záhradník na pochôdzku a tie zrelé kokosy osekával a potom ich posúval do kuchyne, kde z nich narobili zmrzku k obedu. Miesto polievky som si tam dával plný tanier zmrzliny, fun times), škoricová a vanilková.

Dosť bolo srandy, tu to už vážne ukončím, pokračovať budem nabudúce. Keby ste mali nejaký feedback alebo podnet, o čom by som mal niekedy v budúcnosti napísať, šup s ním do commentov.

Majte sa!

4 thoughts on “The beginning”

  1. Taký úvodný feedback mám: čo tak používať čo najmenej anglických slov?

    Nadpis: „The beginning“, by som si vedel predstaviť ako „Začíname, vážení!“, newsky – novinky, zaujmavosti?, fun times, a feedback sa dá tiež normálnejšejšie napísať, či?

    Ak som ťa náhodou ukecal, tak budeš prvý, čo ma počúvne, hhhh. 🙂

    Ale inak píšeš pekne, a vcelku dobre sa to číta, uvidíme, čo z teba vypadne nabudúce, čéče.
    Boch s tebou…

    1. to mi uplne uniklo, a to som si na zaciatku hovoril, ze si na to musim dat pozor a zopar sloviciek som dodatocne aj prepisoval…derp =) druhykrat si to skusim lepsie odsledovat

      1. v druhom blogu som si na tie anglicke vyrazy dal velky pozor =)

Pridaj komentár