No blogy som zatiaľ ešte nepísal, ale nedalo sa ináč, kvalita slovenských médií ma prinútila. Predstavte si, že pracujete ako človek, ktorý prináša informácie k ľuďom. Ja som tak chvíľku rozmýšľal a hútal ako by asi malo vyzerať sprostredkovanie informacií, aby stálo za viac ako za povestný deravý groš, ale k tomu neskôr. Najprv by som sa rád podelil s čitateľmi o kôpku výmyslov, ktoré vypadli z hlavy autora jedného prominentného portálu.

Takto vyzerala prvá strana pôvodného príspevku.
Takto vyzerala prvá strana pôvodného príspevku.

Nebudem tu rozoberať, či vyučovanie sexuálnej výchovy treba začať čím skôr alebo nechať deti nech nato prídu samé. Pozrime sa na pôvod samotnej správy. Autor neuviedol žiadne zdroje, veď načo. Šokujúce vyjadrenia údajných študentov kanadskej školy sa taktiež nepodarilo dohľadať. Takže odkiaľ teda autor vlastne mal túto “hrôzostrašnú” správu? Stopy, kto to vlastne na tých fotkách je, sa objavili na fóre Reddit. Niekto z internetového osadenstva spoznal prednašajúcu a identifikoval ju ako Carlyle Jansen. Následné pátranie už bolo potom celkom jednoduché a zabralo iba kúsok času.

Človek sa dozvie, že Carlyle Jansen je majiteľkou sex shopu v Torronte a taktiež inštruktorkou a školiteľkou.
A prekvapenie roka: Školí o sexe!
Taktiež po chvíľke pátrania zistí, že obrázok pochádza z workshopu „Let’s Talk About (Queer) Sex“, preklad by bol asi „Poďme rozpávať o (čudnom) sexe“. Školenie bolo pre vysokoškolských študentov a dospelú verejnosť, bolo dobrovoľné a evidentne tam neboli deti.

Celkom zaražajúci bol ďalší vývoj na portáli. Po upozornení, že je to hlúposť, od rôznych komentujúcich, článok jednoducho zmizol, zostal iba v google cache, ale potom zmizol aj odtiaľ. Mne sa podaril spraviť screenshot ako to vyzeralo po odstránení:

Ako to vyzeralo v google cache po pár dňoch
Ako to vyzeralo v google cache po pár dňoch

V skratke článok a pôvodné komenty sú preč a zostali tam už iba tie, ktoré poukazovali nato, že je to blbosť. Keby ste sa tam pozreli dnes, tak tam už niesú ani tie. Kto by čakal, že sa autor alebo portál ospravedlní za vymyslenú správu a uvedie veci na pravú mieru, tak by čakal márne. Veď načo sa opraviť, treba ľudí nechať zotrvávať v omyle. Tak späť k problému zo začiatku. Ako by asi malo vyzerať sprostredkovanie informacií, aby stálo za viac ako za povestný deravý groš? Ja som „vynachádzal teplú vodu“ a tak som si ako amatér vymyslel takéto pravidlá:

  1. Uvádzať svoje zdroje a to vždy ak to neohrozí samotný zdroj. Ak je kvôli ohrozeniu zdroja nemožné ho publikovať, uviesť to v zdrojoch.
  2. Overiť si čo sa v zdroji píše.
  3. Overiť autenticitu správy.
  4. Zverejniť opravu na publikovanú somarinu.
  5. Očité svedectvo nie je vedecký dôkaz (únosy mimozemštanmi, duchovia atď).

Toto som zbúchal ja. Samozrejme ale existuje niečo, čo tu bolo výrazne skôr, než tento môj pokus o blog a vynález teplej vody. V encyklopedií Wikipedia sa môžme dočítať o novinárskej etike a štandardoch : Journalism ethics and standards. A ja mám taký pocit, že každý novinár by tieto štandardy mal poznať a následne ich dodržiavať. Až nájdete další akože seriózny článok, kde budú chýbať zdroje alebo budú vymyslené hlúposti, odkážte autora na Wikipédiu, nech si čo-to prečíta o novinárskej etike.

Zdroje :

Prvýkrát sa objavil na skúšku v 13. časti a definitívne začal okupovať zvukové vlny Pseudocastu v 27. časti. V súčasnosti pracuje ako administrátor/analytik, sem tam zabŕdne do dizajnu systémov a do nejakého scriptingu. Zaujíma sa o astronómiu (najmä o objavovanie vesmíru a rôzne vesmírne programy), vedu a finančníctvo. Taktiež sa teší pokrokom v robotike. Dokonca chcel prispieť svojou troškou, ale zostalo to len pri absolvovaní online kurzov umelej inteligencie a machine learningu na Stanforde.

Čítajte viac od Martira

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.