[00:00:02] Martir

Dobrý deň, vítam vás pri počúvaní pseudocastu číslo sedemsto sedemdesiat tri pre devätnásty júl dvetisíc dvadsaťšesť. V tomto mom studiú som momentálne sám, Radoslav Vlasatý alebo Martir a Osiris sa pripojí, respektíve nahrá možno niečo neskôr, nakoľko sa stala nejaká nepredvídaná udalosť na ceste z práce, o ktorej nám možno porozpráva. Uvidíme. Takže poďme sa pozrieť na nejaké novinky zo sveta vedy, pseudovedy a hlavne pseudovedy teda. Takže budeme sa baviť o tom, ako, pôvodne som chcel povedať, že nejaké antibrain hnutie alebo niečo, ale nie je to ani zďaleka tak. A v princípe máme rodičov, ktorí chcú veľmi dobre pre svoje deti a nechajú sa zmanipulovať rôznymi hlúpymi radami na internetoch a tak. A končí to dosť často tragicky. Je to v prípade, je to v prípade vakcín a je to aj v tomto prípade. Takže budeme sa baviť o tom, ako rodičia odmietajú injekciu, rutinnú injekciu, keď po narodení sa dieťatku dáva vitamín K. Prečo je vitamín K dôležitý? Je, lebo nám spôsobuje to, že sa krv dokáže zrážať. Predstavte si situáciu, že sa narodí zdravé bábätko. Rodičia sú spokojní, všetko vyzerá super a potom o pár hodín alebo dní neskôr sa zdanlivo bez varovania objaví krvácanie, ktoré môže skončiť poškodením mozgu alebo smrťou. Článok, o ktorom rozprávam, vyšiel v New York Times. Myslím. Neviem už presne, skadiaľ som to čítal. Bude v zdrojoch. Takže v jednej nemocnici prišla mama s novorodencom, ktorému tiekla krv z pupočného pahýľa. To je vlastne ten útvar, ktorý zostane na pupku potom, čo sa strihne pupočná šnúra. Keď sa dieťa narodí, tak tam je ešte taký kúsoček, ktorý potom po čase odpadne. Lekárka samozrejme netušila vôbec, čo sa deje a neskôr zistili, že rodičia odmietli vitamín K, ktorý pomáha srážať sa krvi. Dieťa za, za ten krátky čas, odkedy vlastne prišli, dostalo do kritického stavu, vlastne napuchlo mu brucho. Ako sa tam naliala krv doňho a tak ďalej, začalo kolabovať. Stav sa dramaticky zhoršoval. Zdravotníci opisujú, že takéto prípady sú šokujúce práve preto, že im vedia zabrániť jednoduchou dávkou. V princípe bez toho vitamínu K sa to krvácanie môže dostať do brucha, do mozgu. Hlavne sa to zo začiatku tvári veľmi nenápadne. Napríklad môže ísť len o ospalosť dieťaťa, slabé pitie alebo niečo a následne stav katastroficky rýchlo vlastne degraduje a dieťa môže začať zvracať krv, mať kŕče alebo prestať dýchať. V princípe štandardne novorodenec je náchylný na krvácanie, lebo sa vitamín K prenáša cez placentu veľmi slabo alebo takmer vôbec by sa dalo povedať a v materskom mlieku je ho tiež málo. Jedna injekcia do šesť hodín po pôrode v princípe úplne eliminuje riziko tohto krvácania. Podľa odborníkov môže až približne jedno zo šesťdesiatich neliečených detí dostať krvácanie v prvom týždni života a asi dvadsať percent týchto krvácaní je smrteľných, čo je brutálne číslo. Aj keď to dieťa prežije, môže mať trvalé poškodenie mozgu, paralýzu, intelektuálne znevýhodnenie alebo dlhodobú závislosť od sondy či ventilátora. Proste, keď už k tomu dôjde, tak možnosti, čo sa tam môže dovabrať, je brutálne veľa, lebo to môže krvácať kdekoľvek. V princípe. A dokonca najšokujúcejšie, čo som tam čítal bolo, že jedna lekárka popisovala, kde prišlo dieťa, ktorému pod tlakom krvi, ktorá sa mu hromadila v mozgu, hlave, vypadlo oko z hlavy, čo je proste úplne akože odporný pohľad. A štandardne potom, keď je krvácanie do mozgu, tak sa to lieči tak, že v prvom rade podá sa automaticky vitamín K. Lenže to trvá, pokiaľ začne fungovať zrážanie a musia odstrániť tlak. Napríklad sa odstráni časť lebky a odsáva sa krv a podobné srandy. Proste je to mega mega mega zlé. Nikomu to neprajem. Treba počúvať vlastne organizácie, ktoré sa, ktoré sú odborné, majú veľmi dobre popísané, že ktoré sú odporúčané lieči-liečebné postupy po narodení dieťaťa, neboli zavedené pre sanduľku králikov. Treba ignorovať organizácie, napríklad pána Kennedyho, ktoré mimo iného tvrdilo, že vitamín K je nebezpečný. V princípe bola jedna štúdia, ktorá ukazovala nejaké prepojenie s leukémiou. Maličká, nepodstatná a o oveľa väčšiu váhu veľa štúdií vlastne toto spojenie kompletne vyvrátili. Ale pre ľudí, čo nevedia, ako funguje veda, vlastne, že je to komunikácia medzi vedcami. Keď sa robia štúdie a štúdie a štúdie, tak si vytiahnu tú jednu a nepozerajú sa na celkový konsenzus, hej, ktorý je jednoznačne v prospech tohto podávania. Je to proste vitamín. Akože dobre, je tam nejaký konzervant maličký, ale v princípe je to stopercentne bezpečné. No a samozrejme, Robert Junior Kennedy je jedno odporná beštia, ktorá zabíja ľudí napravo naľavo všetkými možnými vecami a mimo toho, že šíri nedôveru, hej, voči štandardným medicínskym odporúčaniam. Taká organizácia, ktorú predtým viedol, vyslovene naznačovala, že vitamín K môže byť nebezpečný. Tým vlastne má nielen politickú, ale aj praktickú zodpovednosť za to, že čo sa tam deje. Treba povedať, že ešte počet prípadov v Amerike stúpa. Od roku dvetisíc dvadsaťjedna sa počet rodičov odmietajúcich vitamín K začal zvyšovať. V roku dvetisíc sedemnásť to bolo dva celá deväť percenta detí, ktoré boli nezaočkované, kdežto v roku dvetisíc dvadsaťštyri to už bolo päť celá dva percenta a hovoríme v Amerike. No a myslím, že len za posledný rok a v Amerike zomrelo minimálne dvanásť detí na to a štrnásť ďalších malo poškodenie mozgu, čo nie sú nejaké strašidelné čísla, ale na to, že to mohla byť nula, je to brutálne veľa a pre úplný nezmysel. Takže toľko z mojej strany k tomuto. Proste dajte na odporúčania lekárov, fakt vedia, prečo robia tie veci. Drvivú väčšinu vecí proste sme si nevyckali z prsta. Je to na základe dôkazov a skúseností z minulosti. Takže toľko odo mňa k tomuto.

[00:06:10] osiris

Tento diel je trochu atypický, lebo musíme nahrávať, é, asynchrónne. Čiže v podstate každý sám a v iný deň. A lebo v stredu, keď sme to mali nahrávať, tak som sa nevedel dostať z Brna včas, lebo tam bola proste brutálna búrka. Mimo toho, že som strašne zmokol cestou na železničnú stanicu, tak aha proste vlak zrazil nejakého človeka za Brnom, čiže niekoľko hodín nešli vlaky. Kým som sa dotrepal domov, už bolo príliš neskoro a potom Rado už musel ísť preč do konca týždňa. Čiže on hrá svoju tému, ja nahrávam teraz svoju a nejak to zlepíme dokopy. Takže tak. No čiže Rado mal určite veľmi zaujímavú tému a ja chcem ešte hovoriť o opäť o príbehu, ktorý som sa dozvedel z tej knižky, ktorú čítam, ktorú tu už niekoľko podcastov spomínam. Už som pri konci, takže to o chvíľu skončí, ale celkom ma tam zaujal príbeh o projekte Sardínia, ktorý bežal v rokoch tisíc, no po druhej svetovej vojne štyridsiate, päťdesiate roky dvadsiateho storočia. Tam išlo o to, že tá Sardínia bola veľmi sužovaná maláriou a ostatné tie južné časti Európy trochu boli, ale na tej Sardínii to bolo naozaj zlé a zvlášť v povojnovom období, keď tam boli zlé tie sociálne podmienky. Proste vojna tam zurila a ľudia boli chudobní. Taliansky štát mal čo robiť sám so sebou, nie to ešte proste sa nejak starať o nejakých sedliakov na Sardínii a toto veľmi prialo rozširovaniu tej malárie. Čiže si len pripomeňme, že je to infekčné ochorenie, ktoré spôsobuje prvok rodu Plasmodium a ten sa prenáša medzi ľuďmi uštipnutím komárov rodu Anopheles a je to parazit, ktorý sa množí v pečeni a potom v červených krvinkách. Ale medzi ľuďmi úplne priamo sa nešíri. Čiže keď chceli vtedy tí ľudia urobiť nejaký škrtec rozpočtu tej malárie, tak pokus eradikovať toho komára sa ako dosť ponúkal, že to by sa možno dalo. A zvažovali to vďaka tomu, že práve vtedy slabejol ten syntetický insekticíd DDT a ten sa už začal používať počas druhej svetovej vojny a zvlášť vtedy proti rôznym všiam a potom neskôr komárom a tak. A ešte čo bolo dôležité bolo, že veľmi dlho účinkoval, keď bol napríklad nastriekaný na stenu domu, hej. Tak tam celé týždne, hej, kým na to sa do nejakých miest tak ho to odrovnal. Vznikla v roku 1946 agentúra Erlas. To je, nebudem to tu hovoriť, ale podstatné, že je to regionálny úrad pre boj proti Anopheles na Sardínii a oni dostali financovanie od proste z Ameriky, od nejakých do- dobrých ľudí alebo od proste z rôznych agentúr. Na tej Sardíniu si vybrali práve preto, že proste bol to ostrov, čiže to bolo celkom izolované územie a tá malária tam besnila ako šialená. Aha v zásade ten, ten štát im to povolil tam experimentovať. No a ten rozsah operácie bol proste obrovský. Oni si to rozdelili celý ten, alebo no na začiatku to začalo tak, že si mysleli, že tie komáre vlastne žijú v budovách. Čiže to prvé kolo bolo také, že oni chodili tí postrekovači s bandaskami toho DDT chodili v podstate od domu k domu a od kostoly a hocijaké hospodárske budovy a všetko to vystriekavali tým DDT práve vďaka tomu, že sa nazdávali, že tým, že to bude dlho pôsobiť, tak im to stačí obehnúť napríklad dvakrát za rok. No ale veľmi rýchlo zistili, že to, že ten komár v tých budovách nebýva, že tam ide iba keď sa chce nakŕmiť, ale v skutočnosti býva proste tak, ako by sme si mysleli aj v hocijakých mokradiach a mlákach a kade-tade po prírode. Čím ten rozsah toho projektu brutálne napuchol. Ale oni sa nevzdali. Rozdelili celý ostrov na niekoľko sektorov. Tie sektory boli nejak zadefinované podľa toho, ako dlho to trvalo nejakej údernej jednotke celé vystriekať. Ale samozrejme, to bolo strašne komplikované, lebo museli ísť do, do divočiny aj, aj do divočiny a kade-tade po ostrove. No a oni toto niekoľko rokov postupne postrekovali, takže ten úspech bol nesporný, lebo oni ošetrili väčšinu alebo veľký, veľkú plochu tej Sardínie a to až tak, že v tých tridsiatych rokoch tam bolo sedemdesiattisíc nakazených obyvateľov a do päťdesiatych rokov už zaregistrované nakazy boli v jednotkách aj napríklad tri, štyri prípady. Čiže ten, čiže na papieri to bolo prezentované ako masívny úspech, aj keď oni spočiatku chceli úplne toho komára vyhubiť. Ale to sa nepodarilo a niekedy v priebehu toho projektu sa ten cieľ trochu pohol na od vyhubenia komára na potlačenie malárie. No ale tento posunutý cieľ sa im to podarilo splniť a to vlastne potom spôsobil dosť veľký optimizmus aj pri ostatných chorobách, že už tam vyhlasovali ľudia, proste významní ľudia, že no, že toto je prvý príbeh, že už sa nám podarí zatočiť so všetkými infekčnými chorobami, že pozrite sa, ako to nakrásne na Sardínii fungovalo, hej. Stačí nám DDT-čkom postriekať celé územie a tá malária zmizne a podobne. Ale z vývoja udalostí vieme, že to sa podarilo iba skiaľ-námi nejaké ochorenie úplne vymýtiť. No ale prečo ma tento príbeh zaujal bolo to, že alebo, lebo na povrchu sa to prezentuje takto, že postriekali to celé DDT a malária zmizla. Ale to, to je len čiastočne tá príčina, lebo to, to určite samozrejme malo obrovský dopad, ale ne- nehovorí nám to plný celý príbeh, lebo pointa toho je, ako si spomenieme, ako som vravel, že oni Proste tam zamestnávali šialené množstvo ľudí. Tam boli desiatky tisíc ľudí, ktoré tá Airlass zamestnala, ktorí tam proste celý rok chodili a niečo striekali alebo zisťovali, alebo vlastne spriechodňovali ten terén pre tie postrekové čaty. No proste tam desiatky tisíc ľudí, ktorí tam nemali čo robiť a žili v šialenej chudobe, tak odrazu dostali nejakú prácu, v podstate štátnu alebo proste stále zamestnanie. Čiže to obyvateľstvo, ktoré tam bolo strašne chudobné, tak odrazu začalo bohatnúť. Čiže kopa tých sociálnych problémov začala miznúť, ktorá tam bola spojená s tým, že boli chudobní, lebo toto má aj spoločné tak prakticky všetky tie infekčné choroby, o ktorých som sa v tej knižke dočítal a to určite aj vieme, že akonáhle máme nejakú populáciu, ktorá je proste brutálne chudobná, tým pádom nemá dobrú výživu, nemá pravdepodobne prístup ku pitnej vode a bývajú v katastrofálnych podmienkach, že sú natlačení na seba v malých miestnostiach alebo dokonca musia spať v nejakom bode pod širákom. A to samozrejme týmto, tuná týmto komárom to riadne vyhovuje. Nemajú proste ošatenie dostatočné a žiadna ochrana. No a teraz ako to obyvateľstvo začalo bohatnúť, odrazu mali lepšiu stravu. Proti každej infekcii pomáha, keď ten organizmus nehladuje a mohli si lepšie zabezpečiť príbytky. Mali tie nejaké šaty a plus utrpeli nejaké vzdelanie, že ako sa tá malária šíri a ako tomu môžu predchádzať. Čiže to nebolo len tak, že len to DDT tam pomohlo, ale zároveň to bola súhra viacerých faktorov. Pričom DDT samozrejme nespochybňujeme, že malo na to veľký vplyv, ale nevieme, nedá sa to povedať, že by to bolo iba čisto vďaka DDT. Kvôli tomu samozrejme, že nemáme kontrolnú Sardíniu, kde, kde by to mohli nejak inak poriešiť. Takže tak. No a toto vlastne to je celkom tragické, lebo keď človek číta tú knihu, tak toto je fakt nosná linka takmer všetkých tých ochorení, že všetko to postihuje. Akonáhle nejaká chudobná časť populácie, ktorá musí bývať v zlých podmienkach, tak tí, tí si to najviac odnesú to ochorenie. Možno s nejakými drobnými výnimkami, napríklad morové epidémie, tak tie v stredoveku, tie si nevyberali, teda určite. To zasahovalo všetkých alebo aj tuberkulóza do, do určitého bodu, lebo to tiež kedysi postihovalo ľudí z rôznych spoločenských vrstiev, ale potom v nejakom bode to začalo disproporčne dopadať na chudobných ľudí. A napríklad my aj môžeme mať pocit, že tuberkulóza zmizla, že u nás to už moc nie je, ale napriek tomu, keď sa uvádza, že na celej Zemi je proste nejak konštantný počet ľudí, ktorí majú tuberkulózu v danom momente, ale dnes sú proste od nás ďaleko alebo ich nevidíme. Teraz to besnie niekde v Indii a Pakistane, tieto krajiny, Afrika.

[00:14:56] Martir

No a týmto sme sa dopracovali na záver tejto časti Pseudocastu. Ďalšia časť znova o týždeň. Nás môžete na www.pseudocast.sk, kde nájdete aj zdroje, ktoré sme použili pri práve tej. Písať nám môžete na Discord. A čaute!