Prianie najsamprv!

Skôr ako čokoľvek iné by som chcel čitateľom a poslucháčom popriať pekné sviatky − aj keď riadne oneskerene, ale mal som toho týždeň pred Vianocami naozaj veľa a Vianoce som trávil u svokrovcov, takže ani tam som času na blog nemal. Ale aspoň môžem každému popriať šťastný Nový rok takto pekne dopredu a zarovno porozprávam, aký mám na Vianoce názor, prečo ich mám alebo nemám rád a prečo.

Co jsem dělal o prázdninách

Nadpis je jemná narážka na dielo jedného z mojich obľúbených autorov − Terryho Prattcheta. S podstatou textu to nemá nič spoločné, ale musel som to vysvetliť. Však viete, v rámci hesla „Každý deň sa treba naučiť niečo nové.“ Ale aby som sa vrátil k meritu veci. Sviatky som strávil, ako som už avizoval, u svokrovcov v malebnej dedinke Lukavica pri Bardejove. Je to dedina ako remeň, T−Mobile tam nemá ani mobilný signál. Ale chodím tam veľmi rád. Moji svokrovci sú zlatí ľudia, zvyčajne sa tam odo mňa nič nechce, len aby som bol pekný a hlavne veľa papal. Bol som tam štyri dni a pribral som takmer 2 kilá, snáď to hovorí za všetko. Ale bolo veselo, stretli sme sa aj so švagrami s rodinami a celkovo som prečítal omnoho menej knižky, ako som pôvodne myslel, že prečítam. A prvýkrát v živote som chutnal bobaľky. Pre tých, čo nevedia, čo to je − je to také, ako dukátové buchtičky, ale namočené v makovom magľajze. Nestane sa to mojím najobľúbenejším zákuskom (spomedzi pečených srandičiek to je buď metrový koláč, alebo venčeky, aké robí mama), ale keď mi to strčia pod nos nabudúce, určite neodmietnem. A boli sme sa prejsť v okolitom lesíku, čo sa mi hrozne páčilo. Bola hmla a keď sme sa vybŕľali na kopec a na dohľad sme nemali ani kúska civilizácie, to bolo pre mňa úplne barz super. To je asi kvôli môjmu povolaniu, kde musím byť na telefóne v podstate nonstop. Ale hovorím si, že sú na svete aj horšie veci a človek si zvykne aj na bodák v riti, ako hovorieva môj otec.

Prečo nemám rád Vianoce

Začnem tým negatívnym, lebo chcem skončiť pozitívnym. Geniálna úvaha, nie je pravda? Som dosť bystrý človek, už ani ten žltý sneh väčšinou nepapám. A tiež som minule celkom sám zistil, že keď si pri cikaní stiahnem nohavice, ušetrím si kopu zvláštnych situácií v spoločnosti. Ale aby som začal. Vianoce nemám v prvom rade rád preto, že je to sviatok, ktorý mi bol v podstate nanútený nasilu, ako ostatne všetky ostatné sviatky. Pravdupovediac by som radšej mal voľno v dni, keď sa stalo niečo dobré v mojom živote, o čo som sa sám pričinil − napríklad výročie svadby. Rozumiem, že vo veľkom merítku je tento koncept neaplikovateľný, ale aj tak. Proste mi terajšie sviatky veľa nehovoria a ak mám byť úplne úprimný (a konzistentný), najradšej by som žiadne sviatky nemal. Ďalej mi na Vianociach samozrejme vadí to veľké haló, ale človek si zvykol, že koncom roka z každej dupy na mňa žmúri Santa Claus, prípadne vykukuje smreková ratolesť. A tento odstavec uzavriem tým, čo mi prekáža najviac, čo sú darčeky. Keďže, ako každý správny chlap, som absolútne bez fantázie a túžbam ľudí okolo mňa prikladám len okrajový záujem, mam veľký problém nakúpiť dobré darčeky. Ja by som najradšej ľuďom dával pod stromček obálky, ale bol som ženuškou veľmi dôrazne poučený, že „tudy cesta nevede“. Samozrejme to neberiem až tak tragicky, ako by sa mohlo zdať, ale proste keby som mal povedať vec, čo na Vianociach najviac nemám rád, tak by som povedal darčeky. Čo neznamená, že ich prestanem kupovať, alebo sa neteším, keď nejaký dostanem, ale jedna vec musí byť najobľúbenejšia a jedna najmenej obľúbená. No a darčeky ťahajú v tomto spektre za kratší koniec. A počas Vianoc je zvyčajne zima. Nemám rád zimu.

Prečo mám rád Vianoce

Samozrejme netreba ísť do práce. To je celkom solídna výhoda, ktorú majú Vianoce oproti iným sviatkom, napríklad narodeninám (aj keď po narodeninovej oslave tiež veľa ľudí nejde do práce). Keď som bol ešte malý usoplenec, hrozne som miloval vôňu vianočného stromčeka v obývačke, ale potom rodičia kúpili umelý stromček a bolo po srande. Odvtedy som mal stále taký vtieravý pocit, že mi niekto ukradol polovicu Vianoc. Chýba mi to. Ale najradšej mám atmosféru v rodine. Jeden môj kolega a kamarát hrozne neznáša Vianoce, pretože má pocit, že nejaká tradícia prikazuje ľuďom, kedy majú byť k sebe dobrí a pomimo toho môžu pokojne upaľovať mačiatka zaživa alebo čo. Nesúhlasím s touto domnienkou. Vianoce, aj keď nie som veriaci a ten skutočný motív slávenia tohto sviatku mi veľa nehovorí, spôsobujú, že sa život ako keby spomalil. Asi to je tým, že netreba chodiť do roboty. Rodinný príslušníci sa mi zdajú uvoľnenejší, ako počas roka, nálada je veselšia. A to je fajn. Dobre sa porozprávame, neprítomných ohovoríme o niečo menej, ako zvyčajne a celkovo je spoločnosť spokojnejšia. Nebudem špekulovať o tom, prečo, lebo to neviem, ale konečný efekt vnímam pozitívne. A potom je tu samozrejme žranica (jedlom to počas Vianoc nazve len presvedčený asketik. Ja na Vianoce napríklad žeriem veľa, ale zato nezdravých vecí). Tohto roku svokra na Vianoce pripravila báječnú hus. Najedený som bol už v polke porcie, ale nedalo sa prestať. Nemám takú pevnú vôľu, že by sa okolo nej dalo ohýnať železo (ako jOin3r).

Pár slov na záver

Skúsim to tak nejak celé zhodnotiť. Keď sa pozriem na plusy a mínusy, ktoré na týchto sviatkoch nachádzam, povedal by som, že som radšej, že Vianoce slávime, ako keby sme ich neslávili. Ale na druhej strane − aj keby žiadne Vianoce neboli, istotne by som sa nevrhol z mrakodrapu do suda s dechtom. Tieto sviatky som sa zatiaľ mal dobre a plánujem v tom pokračovať. Škvrnou akurát ostáva stratená čiapka, ktorú som mal veľmi rád. V sekcii komentárov mi môžte prípadne napísať o nejakých zvláštnych vianočných zvykoch. Ja som sa napríklad nedávno dozvedel, že sú rodiny, kde Ježiško nenosí deťom len darčeky, ale aj vianočný stromček.

Majte sa!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.