Správy (8) – Súkromie na internete

photo credit: laverrue

Malá aférka s pánom Snowdenom opäť raz rozvírila vody okolo špehovania občanov ich vlastnými vládami a keďže som jeden z vašich obľúbených bloggerov, istotne vás ukrutne zaujíma, ako sa staviam k otázke súkromia na internete. Mnohí z vás sa určite uškŕňate, že nič také už dávno neexistuje, ale to si zase nemyslím – len to chce technicky naozaj zdatného človeka.

Prečo vlastne píšem tento blog

Narazil som nedávno na takú správičku, že v nejakej škole v zemi zasľúbenej (nie, nebol to Sovietsky zväz) chceli policajti a učitelia demonštrovať detvákom, ako sú ich dáta dostupné kadekomu, kto po nich zatúži. Mali prednášku o bezpečnosti na internete a v rámci nej žiakom ukázali nejakú prezentáciu, ktorá obsahovala ich updaty statusov či obrázky z rôznych sociálny sietí (Facebook, Twitter, Tumblr).

Ako žiaci zareagovali

K prekvapeniu všetkých zúčastnených neboli deti k smrti preľaknuté, že hocijaký pajko si môže prezrieť ich fotky, ale boli nahnevaní, že ich policajti a učitelia ukázali takto verejne všetkým žiakom. Boli si síce samozrejme vedomí, že na internete sa k tomu dostane aj Bábuška z Novosibirsku, ale aj tak ich to rozčúlilo.

Prečo?

Aj keď si žiaci samozrejme boli vedomí toho, čo im tam chceli demonštrovať, stále to vnímali ako nemiestne. Je to ako keď v reštaurácii rozprávajú pri vedľajšom stole príliš nahlas a môžme ich počuť – ale tvárime sa, že ich nepočujeme, pretože to nie je veľmi slušné (ale samozrejme keď je konverzácia zaujímavá, tak načúvame). No a podobne to brali tí študenti. Ich súkromné informácie sú síce dostupné pre hocikoho, ale nepatrí sa do toho strkať nos.

Je to hrozba?

Na túto otázku je ťažké odpovedať (okrem tých, ktorí veria na konšpiračné teórie. Tým je jasné, že je to nebezpečné, lebo tak vláda zhromažďuje o nich informácie a potom ich budú môcť povraždiť keď nastolia New World Order). Normálny niktoš, ako napríklad ja, nemá na internete nič, čo by kohokoľvek zaujímalo. Čo by sa o mne vláda dozvedela? Odkiaľ som, kde som sa hral na štúdium, že som ženatý, že nahrávam podcast, píšem blog, nemám rád alternatívnu medicínu a môj obľúbený citát je od Nietzscheho. Nuž, podľa mňa to je dosť jedno kto o mne tieto veci vie.

Ale je nesprávne, aby to ktokoľvek vedel!

To asi áno. Tiež nemôžem povedať, že by som mal z toho extrémnu radosť, že hocikto si o mne vie všeličo zistiť, ale nejak nevidím zásadný problém. Je to cena, ktorú platím za využívanie sociálnych sietí – presne tak, ako dohľadateľnosť našej polohy v čase je cena za nosenie (a používanie) mobilného telefónu.

Lenže ja nechcem, aby o mne ONI tieto veci vedeli!

V tom prípade silne odporúčam prestať chodiť na internet bez toho, aby bol celý náš systém nastavený s anonymitou v mysli. Ďalej bude treba zahodiť mobilný telefón a bankomatovú kartu a odsťahovať sa podľa možností do lesa. A ani to nemusí úplne stačiť.
Pre menej paranoidných odporúčam si nahrať aspoň program Tor. Nie je to síce ani zďaleka vypínač že “Súkromie ON, Špehovanie OFF”, ale je to lepšie ako kosou do brucha a je to relatívne blbovzdorné.

3 thoughts on “Správy (8) – Súkromie na internete”

  1. ono take odovzdanie sukromia je oka kyyym…kym nie je nutne na niekoho nieco vytiahnut…a ked uz clovek umrie s tym, ze vsetko bolo fajn, tak je dobre si spomenut na hitler party s blondacikmi, ked sa skumal povod generacii dozadu,…historia sa opakuje a teda to cim my sa chvalime moze byt na skodu niekomu inemu po nas…to len taka uvaha…

Pridaj komentár