Minule som náhodou našiel krásny obrázok (viď tento čo je priložený k článku), ktorý ma inšpiroval k tomuto blogu. Minule sme si povedali nejaké zaujímavosti o medíku, nuž a dnes si, milé deti, povieme o žiarovke (preklad pre ganxtaz dýlujúcich héro na petržalských strýtz : “Merkuj budeme si vyprávat o žárovke, wýš moj!?”*)

História

Čo tu už len možno napísať, však každý vie, že žiarovku vynašiel Tomáš Edison, však? ZLE (čiastočne)! Historici tvrdia, že pred Tomášom bolo 22 vynálezcov, ktorý objavili iné svetelné zdroje fungujúce na tom istom princípe. Pre tých čitateľov, pre ktorých je vrcholový výkon pochopenie základných princípov funkčnosti prístroja v čakárni, ktorý vydáva poradové čísla, ozrejmím : sú to svetelné zdroje, ktoré fungujú tak, že pustíme elektriku cez nejakú látku, ktorá elektriku nemá rada (kladie jej odpor), čoho vedľajším účinkom je, že tá látka sa začne hriať ako divá sviňa a vedľajším účinkom toho je, že začne vyžarovať svetlo. Príklad z bežného života : Keď do Jonatána lejeme alkohol, vzpiera sa (kladie odpor). Keď vo svojom úsilí nepoľavujeme, Jonatán kladie veľmi veľký odpor a dá si dole mikinu (je mu horúco) a neskôr mu začnú svietiť očká. Úplne ako žiarovka (s drobným rozdielom, že žiarovka sa po ôsmej borovičke nedogrcia, ale drobnosti nás nezaujímajú).
No ale prečo si pamätáme práve Tomáša? Pretože to bol lišiak všetkými masťami mazaný, ba možno až dokonca kujón akýsi, a práve jemu sa podarilo nájsť dobrý materiál na vlákno a vyrobiť lepšie vákuum, ako jeho konkurentom. Použil uhlíkové vlákno, prvý test spravil 22.10.1879 a vydržalo to svietiť vyše 13 hodín.

Výhody žiaroviek

Stupídna otázka. Kopa ľudí by povedala, že práve žiarovka je najlepsí vynález, ktorý ako ľudstvo máme k dispozícii (hneď po Candy Crush alebo aká chmára to teraz letí). Žiarovky bezosporu priniesli ľudstvu mnoho výhod : fabriky mohli vyrábať somariny aj v noci. Mestský úrad mohol prepustiť nešťastníkov, ktorí každý večer fakľami zapaľovali pouličné lampy a ráno ich zhášali. Vznikla spoločenská požiadavka po elektrifikácii, lebo odrazu ľudia začali zisťovať, že západom slnka sa deň nekončí (som ochotný pripustiť, že to tušili už skôr). Omladina mohla nenápko nahrievať na žiarovke teplomery, aby mohla hodnoverne predstierať zákernú chorobu v školské dni (samozrejme ja som to nerobil, ale všetci moji kamaráti áno!).

Nevýhodý žiaroviek

Ako každý vynález aj tento má muchy. “Miláčik, tú práčku ti už dnes nemôžem opraviť, slnce je už prinízko,” nebudú sa môcť vyhovárať manželia. Ok, práčky možno pred žiarovkami ešte nemali, tak čo ja viem, nemohli im opraviť lávku k potoku, kde mala žena pracie kamene. Je zahodno spomenúť, že po kognitívnej stránke skromnejšie obdarení ľudia považujú za humornú kratochvíľu pchať si žiarovky do pusy, čo neraz končí na pohotovosti, aj keď to istotne závisí od stupňa ebriety ich spoločníkov, keďže v tejto situácii sú naporúdzi viaceré riešenia : “Ježišmária Celestín, čo si to vyviedol, poď, okamžite ideme na pohotovosť!” cez “Ukáž Anunciáta, ja ti pomôžem tú papuľu otvoriť viac!” až po “Priprav sa Hostimil, ja ti jednu strelím a prípadné rezné rany vydezinfikuješ tuná absintom, šicko budze vf olrajce!”

Záver

Ako z napísaného vyplýva, žiarovky sú dobrý vynález, ale ako väčšina technológií (akýchkoľvek) nepatria do rúk somárom a manželom, ktorí sú leniví opravovať lavičky k pracím kameňom.

*Preklad nemusí zodpovedať aktuálnemu petržalskému slangu. Autor blogu je východniar a počas príležitostných pobytov v Petržalke sa zdržiava takmer výlučne v spoločnosti iných východniarov. A semtam Oravákov.